V živote nás nestretávajú len krásne a pozitívne zážitky, ale aj pády, náhody či sklamania. Každý sa občas ocitne v situácií, keď nevie, ako bude ďalej, každý sa občas ocitne na dne. Život je niekedy aj krutý, no musíme bojovať. Musíte nastaviť svoje srdiečko tak, aby si verilo a dúfalo, že to bez problémov zvládne. Život je krásny, keď sa riadite tým, čo hovorí vaše srdce, nie rozum.
Hanka je päť rokov vydatá a spolu s manželom vychovávajú malú dcérku. Až doteraz si myslela, že mali šťastné a pokojné manželstvo, ktoré občas narušila len jej svokra. V poslednom čase ich manželský život ochladol, pribúdajú hádky a Hanka si kladie otázku, či je to tá manželská povestná rutina. Mladá účtovníčka nespoznáva a nechápe svojho manžela, ktorý sa veľmi zmenil a je doslova posadnutý myšlienkou žiť v Južnej Afrike.
Čo sa to s nami stalo? Zmenila som sa na nechápavú a netolerantnú? Alebo to bolo v Denisovi a prejavilo sa to až teraz? Už sme ako zúfalci, udržiavajúci manželský vzťah z povinnosti. Vari je to tak po piatich spoločných rokoch vo všetkých manželstvách? To je tá povestná rutina? So smútkom v srdci som hľadela na svojho muža a vstrebávala nezmyselnú hádku.
Hanka je nešťastná, nevie sa zmieriť so zmenou manželovho správania a prestáva mu veriť. Ich názory na budúcnosť a na život sa úplne rozchádzajú. Ustavičné hádky a spory ju len utvrdzujú v tom, že ich láska sa vytratila do zabudnutia. Denis bol hnaný slepou vidinou do Kapského mesta a vôbec ho nezaujímalo, ako sa cíti jeho manželka, čo si myslí a po čom túži.
V nečakanej situácií ju manžel nemilo prekvapí a Hanka ostane šokovaná. Život sa s ňou zahráva ďalej a ukazuje jej svoju odvrátenú tvár. Pár nestrážených sekúnd, hlúpa zhoda náhod a Hankin život sa v sekunde mení na boľavú prázdnotu.
V jednej sekunde je človek šťastný, myslí si, že má všetko, a v ďalšej zistí, že nemá nič. Peniaze sú ničím v porovnaní so životom a šťastím. Ako mi to vravela, v očiach sa jej ligotali slzy. Mne tiež. Toto dokáže naplno pochopiť jedine človek, ktorý sa ocitol vo vypätej situácii, keď sa strachuje o svoj najvzácnejší poklad. O dieťa.
Andrea Novosedlíková je známa slovenská autorka, ktorá debutovala v roku 2008 románom Nesmiem to vzdať, ktorý jej vyšiel vo vydavateľstve Motýľ. V roku 2010 nás prekvapila knihou Prebúdzanie. Román Až čas ukáže prichádza v týchto dňoch na pulty našich slovenských kníhkupectiev.
Je to príbeh matky a jej obrovskej obetavej vôli popasovať sa s nepriazňou osudu. Príbeh o tom ako kruto sa vie život s nami pohrať. Materinská láska je tá najprvšia, najsilnejšia a najstálejšia láska, ktorá sprevádza nás ženy celý život. Materinská láska je obdivuhodný cit. Vzťah matky a dieťaťa, to sú dejiny pocitov v ich najneuveriteľnejších podobách. Všetky tieto pocity dokázala autorka reálne a citlivo podať čitateľovi. Veľmi silný, smutný a emotívny román, ktorý s vami zamáva a vezme vám dych, tak ako mne. Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami vás pohltí hneď od začiatku a vy sa tak zžijete s hlavnou hrdinkou, že sa úplne stratíte vo víre jej života. Musím povedať, že týmto dielom si Andrea Novosedlíková nasadila latku pekne vysoko. Príbeh vyrozprávaný Hankou, kde sa prítomnosť prelína s minulosťou sa vám vryje hlboko pod kožu. Hlavná aktérka spomína na svoje detstvo, na začiatky vzťahu s Denisom, ale aj na príťažlivého Martina, ktorý na chvíľu pobláznil jej mladé dievčenské srdce. Autorka si dala záležať a vykreslila detailne všetky postavy. Zaujímavou postavou je Hankin manžel, ktorý má predstavu o ideálnej manželke na míle vzdialenú od tej skutočnej. Milujúca, poslušná žena, ktorá má držať „hubu a krok“, nemať vlastný názor, neodporovať a byť vždy po ruke. Plniť funkciu milenky, opatrovateľky, slúžky, kuchárky atď. Lebo ona je len žena a on je muž, pán tvorstva a zarába. Pre mňa obyčajný slaboch a kretén, ktorý vymenil rodinu za sen z mladosti. Čo je to za otca, ktorý dokázal odísť v tej najťažšej situácii? Naopak Hanka je veľká bojovníčka a silná obetavá žena, ktorá nemala na ružiach ustlané, ale vybojovala si nakoniec svoje šťastie. Zvláštnou postavou je aj Tereza, ktorá mala svoje priority v živote umelé. Jej prítomnosťou spisovateľka okorenila dej a nad jej hlúposťou a postojom k životu som sa zasmiala. Ema, spriaznená Hankina duša a optimistická opora vniesla do príbehu slnko a nádej na lepší zajtrajšok. Dosť pasáži sa mi čítalo veľmi ťažko a so slzami v očiach. V hrudi mi zvieralo, srdce mi bilo rýchlejšie. Snímam klobúk pred autorkou ako dokázala všetky bolestné a skľučujúce pocity vierohodne opísať. Najsilnejší vzťah medzi Hankou a jej dcérou som videla v nemocnici. Doslova som tú lásku videla a cítila. Pre mňa veľmi silný zážitok, ktorý som si vryla do srdca. Dokonale som si vedela predstaviť bezvládne detské telíčko, ktoré sa stráca pod záplavou prístrojov a hadičiek. Nedokázala som knihu prečítať naraz, lebo ma valcovali smutné emócie, ktoré je cítiť z každého slova.
Keď prežívame strach o to najcennejšie, čo máme o svoje milované dieťa, vtedy strach z neistoty života sa vytratí a nahradí ho odvaha a sila bojovať. Aj Hanka to dokázala. Vybojovala, vyplakala a vyprosila od Boha život pre svoju dcéru a pre seba nádej na nové šťastie a nový začiatok. Kto má rád skutočné príbehy a hodnotné diela si knihu určite zamiluje. Pripravte si milé dámy balíček vreckoviek.
Recenzovala: Simona Rošková, citaj.to
