Becca Fitzpatrick – „Zavrhnutý“ (Hush, hush)

      I. časť – Zavrhnutý (Hush, hush)
Egmont, 2010

„Patchove oči sú ako čierne hviezdy. Odhalia všetko, ale neprezradia nič.
Teda nie, že by som o ňom chcela vedieť viac.
Keďže sa mi nepáčilo, čo som videla na povrchu, dosť pochybujem, že by sa mi páčilo, čo skrýva vnútri. Ibaže, toto nebola úplná pravda.
V skutočnosti sa mi veľmi páčilo, čo som videla.
Dlhé, štíhle svaly na jeho rukách, široké, ale uvoľnené plecia, a úsmev, sčasti hravý a sčasti vábivý. Cítila som, že ma neodolateľne priťahuje, a sama sebe som prestávala rozumieť.“

     Keď som si brala prvé dve časti série z knižnice (to bolo niečo, že boli obe naraz k dispozícii!) priznám sa, že som od nich neočakávala nejaký strhujúci zážitok z čítania… No, bol to parádny omyl 🙂 Zavrhnutý ma dostal, na plnej čiare, úplne nečakane. Patrím k tým, čo neradi porovnávajú, určite nie knihy alebo série, vyhýbam sa tomu. Najmä nechápem, prečo všetky knihy YA porovnávajú práve s Twilightom (ten som ja nečítala ani čítať nebudem 🙂 Našťastie som sa nedala zviesť nijakými porovnávaniami a dobre som spravila, pretože nech si myslí kto chce, čo chce, táto kniha bola celkom príjemným prekvapením. Prvotina sa autorke vydarila, mala niečo do seba. Možno to bolo tou tajomnosťou až temnosťou príbehu, možno práve hlavnými hrdinami, Nora žiadna ufňukaná „babenka“, Patch nebezpečne príťažlivý, záhadný… dostal aj mňa 😉 úplne som chápala Noru, že napriek tomu, aké z neho vyžaruje zlo či tajomno a nebezpečenstvo, tým viac bol príťažlivejší. Už dlho som nemala pri hlavnom hrdinovi knihy také isté motýle v bruchu ako hlavná hrdinka, fakt! Úvodná myšlienka /hore/ ho totálne vystihuje, Patch ma opantal, získal si ma, dostal sa mi do hlavy.
Páčilo sa mi ako ho Nora postupne odhaľovala, kým vlastne je a čo chce, to bolo poriadne prekvapenie, že mal vlastne Noru zabiť… a on sa do nej zamiloval 🙂
Čítalo sa to ľahko, svižne (asi preto, že to bolo písané v prvej osobe) a čím ďalej tým viac zvedavo, záver možno trošku očakávaný, ale takým nečakaným prekvapením pre mňa bola postava Julesa, a to som chudáka Elliota odpísala rovnako ako Nora… toto bol dobrý ťah, a ten záver… och, takého strážneho anjela by som chcela aj ja 🙂
Premyslený príbeh, dej… zaujímavé, príťažlivé postavy… tajomný dom obostretý hmlou… trošku "praštená" najlepšia kamarátka Vee… zaujímavé prepojenia s minulosťou a hlavne úžasná hlavná myšlienka o padlých anjeloch medzi nami spravil zo Zavrhnutého moju ďalšiu srdcovku 🙂 Teším sa na pokračovania a s radosťou dávam „jednotke“ plný počet! Ale ideme ďalej, na pokračovanie…

Moje hodnotenie: 

Myšlienka z knihy, ktorá sa mi páčila:
"Nebol som človek. Bol som padlý anjel. Až vtedy mi došlo, čoho som sa vlastne vzdal a aký strašný život ma čaká. Celý ten čas som sa za to nenávidel. Myslel som si, že som prišiel o všetko len tak, zbytočne. Ale keby som nepadol, nikdy by som nestretol teba."

 II. časť – Crescendo (Crescendo)
Egmont, 2011

Anotácia knihy:
Norin život má stále ďaleko k dokonalosti, ale aspoň získala strážneho anjela. Patch je tajomný, nádherný, magneticky príťažlivý, ale navzdory tomu, akú rolu má hrať v Norinom živote, sa správa všelijako, len nie anjelsky. Je stále vyhýbavejší než predtým a k tomu sa ešte zdá, že trávi stále viac a viac času s Norinou úhlavnou sokyňou Marciou Millarovou.

Nebyť Patchovho nepochopiteľného správania, Nora by sotva vzala na vedomie Scotta Parnella, starého rodinného priateľa, ktorý sa presťahoval späť do mesta. Lenže Noru začne k Scottovi čosi vábiť a priťahovať – napriek pocitom, ktoré ju varujú, že Scott pred nimi niečo skrýva.

Noru navyše celý čas prenasledujú obrazy jej zavraždeného otca. Začne sa zaujímať, či jej pôvod nemá niečo spoločné s jeho smrťou. Zúfalo sa snaží zistiť, čo sa vlastne v minulosti stalo, a následkom toho jej hrozí stále väčšie a väčšie nebezpečenstvo. Ale možnože niektoré udalosti je lepšie nechať spať, pretože pravda môže zničiť všetko – a všetkých, ktorým Nora verí a ktorých má rada.

     Nuž, keby kniha nemala pokračovanie a končila by sa tak, ako končila, bola by som aj tak spokojná. V dnešnej dobe sú však v móde série, tak prečo jednu takú nespraviť aj zo Zavrhnutého? To si asi pomyslela milá Becca a naservírovala nám ďalší diel, teraz s podivuhodným názvom Crescendo (v preklade niečo ako „zosilňovať, silnejšie“) a veru názov neklame. Pred čítaním pokračovania vo mne hlodali obavy, o čom môže byť také pokračovanie knihy, ktorá v podstate skončila happy-endom, hlavní hrdinovia sa dali dokopy a „žili šťastne“… Už po prvých stránkach mi to bolo jasné. Jasné bolo tiež, že Patch a Nora nebudú mať na ružiach ustlané, veď o čom by bol ten príbeh, keby sa všetko neskomplikovalo? Nora vyzná Patchovi lásku, áno, povie mu, že ho miluje. Je si istá jeho citmi k nej, ale Patch? Nezaprie sa, mlčí a nepovie, čo chce Nora počuť.
„Pred dvoma mesiacmi,“ začala som a do hlasu som sa snažila vniesť čo najviac hrdosti, aby som zakryla, ako sa mi trasie. „ma Vee, moja mama – všetci – varovali, že si chlapec, ktorý dievča vidí ako trofej. Vraveli, že som len ďalší zárez na pažbe, ďalšia hlúpa krava, ktorú zviedol pre vlastné potešenie. Vraveli, že okamih, keď sa do teba zamilujem, bude okamihom, keď ma opustíš.“
      Všetko ešte skomplikuje, keď sa Nora dozvie, že po tom večernom fiasku s vyznaním lásky, sa Patch vybral k jej úhlavnej nepriateľke. Ale nebol by to Patch, keby nevedel, čo robí a nemal všetko vopred premyslené a jasné. To však nie je prípad čitateľa, ktorý len neveriacky krúti hlavou a verí, že sa všetko vysvetlí. Áno vysvetlí, len o dosť strán neskôr, a medzitým nás autorka zamotá do siete skutočne perfektne vymysleného príbehu, okorení to ďalšou postavou v podobe príťažlivého priateľa z Norinho detstva Scotta Parnella, pridá záhadu v postave Norinho mŕtveho otca, ktorý sa jej znenazdajky začne zjavovať a snaží sa jej niečo zdeliť…
     Nora to chúďatko nemá ľahké, Scott je príťažlivý, občas otrasne sebavedomý a navyše má tajomstvo, ktoré odhalí len ona, pretože sa s ním už stretla, niečo podobné zažila. Patch je čím ďalej tým viac v prítomností Marcie, až ho napokon Nora zbaví úlohy jej strážneho anjela. Vie, čo robí, a to, že ho chce chrániť. Dozvedá sa od neho, že strážny anjel sa nesmie zamilovať do svojej zverenkyne, bol by opäť zvrhnutý archanjelmi, tak ho od seba „odoženie“.
V tomto som ju chápala, aj keď som na jej správanie čítala dosť negatívnych ohlasov a nepochopenia. Ale čo by ste robili vy na jej mieste? Snažili sa za každú cenu udržať vzťah, skrývať sa a riskovať jeho život? Alebo pretrpieť stratu lásky a ísť ďalej s vedomím, že žije blízko pri vás, ale hlavne že ŽIJE?
Nora podľa mňa v tomto prejavila svoju úprimnú lásku, ktorá bola schopná aj tejto obety…
A že sa Patch venuje zrazu Marcie?
Aj to má svoje opodstatnenie, ale vysvetlí sa až v závere knihy a necháva nás v napätí až do samého konca. Prekvapivého, nečakaného záveru, pri ktorom som len zírala a rýchlo čítala, aby mi nič neušlo a pochopila som.
     Skladačka zo začiatku knihy sa spojila v celistvý obraz, všetko dávalo zmysel, vysvetlilo sa. Autorka nenechala nič náhode, mala to parádne premyslené, opäť prekvapila postava, o ktorej by som to nepovedala, a to Patchov najlepší priateľ Rixon.
      Páčilo sa mi to, celé… páčilo sa mi tajomno a temnota, ktoré autorka opäť vplietla do príbehu… páčilo sa mi napätie medzi Patchom a Norou, ktoré len podčiarkovalo ich vzájomnú lásku… páčilo sa mi, ako Patch napriek bolesti zo zrady najlepšieho priateľa, ho dal dokopy s Vee, aby ich mal na očiach, lebo mal isté podozrenie… páčilo sa mi Patchove vchádzanie do Noriných snov (zaujímavý nápad)… páčili sa mi Veeine hlášky, jej doťahovanie a rozhovory s Norou, boli tak správne uletené a úprimné, na nič sa nehrali… a páčilo sa mi to Patchove „anjelik“, aké výstižné práve od neho, hm?
     Viac k tomu niet čo dodať, otvorený koniec navnadil na tretiu časť, ktorá mala byť poslednou… mala, ale nebola. Pokračujeme Tichom… a aby som nezabudla, Crescendo to má u mňa opäť za plný počet

Moje hodnotenie: 

Myšlienka z knihy, ktorá sa mi páčila:
„S tebou som sa nikdy necítil zle. Je to jedná vec, akú som kedy urobil správne. Si to jediné, čo sa mi kedy podarilo. Archanjeli ma nezaujímajú. Povedz mi, čo chceš robiť. Len si povedz. Urobím čokoľvek, o čo požiadaš. Môžeme utiecť okamžite.“

Mám dve voľby, ale odpoveď je jasná. Jediný spôsob, ako Patcha zachrániť, je nechať ho ísť.
Nemať s ním nič spoločné. Neuvedomila som si, že plačem, kým mi Patch neprešiel palcom pod okom. „Pšššt,“ zašepkal. „Bude to v poriadku. Chcem ťa. Ďalej už nemôžem takto žiť, len napoly.“

III. časť – Ticho (Silence)
Egmont, 2012

Anotácia knihy:
Zavrhnutý anjel, temná minulosť a láska bez hraníc, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou.

Nedorozumenie medzi Patchom a Norou je zažehnané. Spoločne prekonali tajomstvo zviazané s Patchovou temnou minulosťou, zmierili dva doteraz nezmieriteľné svety a čelili bolestným skúškam viery a nádeje. To všetko pre lásku, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou. Patch a Nora, vyzbrojení len svojou bezpodmienečnou dôverou k tomu druhému, sa vrhajú do zúfalého boja a pokúšajú sa zastaviť zločinca, ktorý má moc navždy zničiť všetko, o čo sa snažili, dokonca aj ich vzájomnú lásku.

     Ak ste si pomysleli: „Ejha, o čom už len môže byť tretie pokračovanie?“ musím priznať, že podobné obavy som mala aj ja. Patch s Norou prežili už svoje úskalia, tak čo im ešte autorka nachystala? Dosť výstižne to vraví názov knihy – Ticho. Je totiž najmä v Norinej hlave a mysli, nepamätá si na posledných päť mesiacov svojho života a tí, ktorí by jej ich mohli pomôcť znovu dostať na povrch, sa tomu vyhýbajú. Matka určite úmyselne, jej najlepšia priateľka Vee žiaľ nevedomky, lebo ona sama má z niektorých úsekov vymazanú pamäť. Ale Nora nie je úplne stratená, záblesky jej občas niečo pripomínajú. Vidí v nich najmä čiernu farbu. „Nikomu som to nepovedala, ale tá farba mi v záhadných chvíľach zastierala myseľ. Pritom mi po tele prebiehalo príjemné mrazenie a takmer som cítila, ako ma tá farba jemne hladká prstom po čeľusti a dvíha mi bradu, aby som sa je pozrela do očí. Vedela som, že je absurdné, aby sa farba prebudila k životu, ale raz či dvakrát som si bola istá, že som za ňou zazrela záblesk niečoho iného: očí. Dívali sa na mňa spôsobom, ktorý sa mi zatínal do srdca.“
     Nora to nemá ľahké, celou knihou akoby tápala v spomienkach a pritom sa vyrovnáva so skutočnosťou, že jej matka sa dala dokopy s človekom, ktorý jej je nanajvýš nesympatický a ktorý je ešte k tomu všetkému otcom jej nepriateľky Marcie Millarovej. Navyše má pocit, že Hank Millar má v stratených spomienkach svoj význam, dosť veľký význam.
Netrvá dlho a Nora sa stretáva aj s Patchom, v tejto časti príbehu si vraví Jev (Patchove pravé meno mimochodom). Vymazanie pamäti nebolo až tak dokonalé, lebo Nora si Patcha v útržkoch pamätala.
     Nora postupne odhaľuje s Jevovou pomocou pozadie svojho zmiznutia, čo mu všetko predchádzalo a niektoré odhalenia nie sú pre ňu príjemné. Pomáha jej v tom cestovanie v Jevových spomienkach, ktoré autorka vymyslela fakt dokonale, uverila som jej to.
„Preto si ma nehľadal. Vieš, že si na teba nespomínam, takže si to chcel nechať vyšumieť. Nikdy by som si nemyslela, že sa necháš tak ľahko odradiť. No ale ja som nezabudla, patch. Vidím ťa vo všetkom. Vidím ťa v zábleskoch čiernej – aké sú tvoje oči a vlasy. Cítim na sebe tvoje dotyky. Pamätám sa, ako si ma držal…“ takmer som sa zadusila, na pokračovanie som nemala viac dychu. „Je lepšie, že nič nevieš,“ odpovedal Patch unavene. „To je asi to najhoršie vysvetlenie, ktoré ti môžem dať, ale je to pre tvoju vlastnú bezpečnosť. Niektoré veci je lepšie nevedieť.“
V jednej z nich taktiež zistí, čo bol Patch ochotný podstúpiť pre to, aby zostala nažive. Moja romantická duša zajasala, tak predsa sa ľúbia, budú spolu… no bola len polovica knihy, do záveru bolo ešte dosť strán, ktoré ponúkali parádne zápletky.      

Pôvodne mala séria touto knihou končiť, trošku to aj bolo cítiť, ale záver ostal tak otvorený, že si priam žiadal pokračovanie. Autorka do príbehu opäť prinavrátila Scotta, aby si vysporiadal staré záležitosti, zákernú Marcie aj dosť bojových scén s Nefilmi, budujúcimi armádu pod vedením Hanka. Občas boli scény akoby navyše, pripadalo mi, že autorka príbeh ťahá za uši, aby mal požadovaný počet strán, neviem si to inak vysvetliť. Aby čitateľov navnadila na záverečnú časť, nechala Noru urobiť vec, ktorú som chvíľku vstrebávala, ale napokon som si povedala, budiž. Ono to v tom závere môže mať aj príjemné následky, pre Patcha a Noru určite… veď ako to bolo s padlými anjelmi a ich vazalmi-nefilmi?  myslím, že napriek tomu, že sa schyľuje k veľkej záverečnej bitke medzi padlými a nefilmi, títo dvaja to majú riadne nahnuté, ešte z toho môže byť pekná zápletka. Necháme sa prekvapiť Finále, hm?
Keďže sa séria pre mňa stala srdcovkou, ako by som ju mala hodnotiť, ak nie plným počtom?

Moje hodnotenie: 

Myšlienka z knihy, ktorá sa mi páčila:
Pozrela som naňho. Už som sa nedokázala naňho dívať rovnakými očami ako predtým.
Plakala som, bez toho, aby som si všimla, kedy sa to začalo.
„Dohodol si sa s Hankom. Zachránil si mi život. Prečo si to pre mňa urobil?“
„Anjelik,“ zašepkal, prišiel ku mne a vzal mi tvár do dlaní. „Asi nikdy nepochopíš, čo všetko som ochotný podstúpiť, aby som ťa mohol mať pri sebe.“

IV. časť – Finále (Finale)
Egmont, 2013

Anotácia knihy:

Napínavý záver ságy Zavrhnutý!

Nora si je svojou láskou k Patchovi istá viac než kedykoľvek predtým. Hoci z nich rozdielny pôvod a osud môže urobiť nepriateľov, Nora sa k Patchovi nedokáže otočiť chrbtom. Teraz však musia čeliť najvážnejšej hrozbe. Prekoná láska širokú priepasť, ktorá ich delí? Dá sa znova vybudovať to, čo bolo zničené? Nepriateľské strany sú jasné – ale na ktorej z nich stojí Nora a na ktorej Patch?

… ešte ma len čaká v októbri v knižnici, lebo som si ho úplne vážne musela vyžiadať ako záver série, a na moje želanie ho dokúpili  teším sa!!!

© Spracovala: Barborka