Emily a Gavin. Sympatická dvojica z novinky Stretnutie.
Kniha, ktorá preslávila Gail McHughovú a zaradila ju medzi autorov bestsellerov podľa rebríčka New York Times.
„Stretnutie vás od prvých viet nepustí, až kým knihu nedočítate. Je to úžasná emocionálna jazda, po ktorej budete doslova drankať ďalšiu knihu autorky,“ píše sa v USA Today.
Už zajtra vám prinesieme viac informácií, teraz sa začítajte do prvých strán tohto úžasného príbehu:
Nevedela, že ju pozoruje. Pokúsil sa – Boh mu je svedkom, že sa o to pokúsil – ovládnuť, no priťahovala ho ako magnet. Posledné týždne boli preňho peklom, lebo sa ich oboch snažil chrániť tým, že sa vyhýbal podniku, v ktorom pracovala, a neukazoval sa v jej byte, keď vedel, že Dillon tam nie je. Teraz ju však videl, bol s ňou, vnímal jej prítomnosť a to v ňom vyvolávalo pocit, že jeho myseľ je ňou posadnutá. Každý neurón v jeho tele vybuchoval ako ohňostroj a žasol, že sa mu ho darí udržať v sebe a že sa ešte nerozbil na milión ligotavých črepín. Bez ohľadu na situáciu potreboval ísť k nej, tu a teraz.
Vykročil k Emily a tá sa rýchlo otočila, akoby cítila jeho prítomnosť, pričom sa jej v ústach zachytil prameň hodvábnych vlasov. „Čo tu robíš?“ spýtala sa tichým, roztraseným hlasom.
Kráčal ďalej a zastal len niekoľko krokov od nej. „Musím s tebou hovoriť.“
„Nemáme sa o čom rozprávať,“ odsekla a znovu mu ukázala chrbát.
„Je toho veľa, o čom sa musíme pozhovárať, tak sa otoč a pozri sa na mňa, Emily.“ V Gavinovom drsnom šepote zaznela typická mužská prevaha, keď urobil ďalší krok k nej.
Jeho tón ju zaujal a srdce jej na chvíľu prestalo biť, no vzápätí sa rozbúchalo oveľa rýchlejšie. Zvrtla sa a pozrela mu rovno do očí. Hľadel na ňu, akoby chcel čítať jej myšlienky, takže sa pred ním cítila nahá. Bol veľmi príťažlivý, nebezpečný a navyše sebaistý, čo ju na ňom rozčuľovalo najviac. A hoci jeho žiadosť znela bezočivo, podarilo sa mu vtiahnuť ju do víru túžby stúpajúcej po špirále. Ako vzdorovitá tínedžerka naštvaná na rodiča si prekrížila ruky a čakala, kedy prehovorí.
„Cítiš ma, keď nie som s tebou, Emily?“
V očiach sa jej mihol zdesený výraz a nervózne sa zasmiala. „Čo je to za otázku?“
„Položil som ti ju,“ zavrčal, „lebo ja ťa cítim stále. A teraz odpovedz.“
„Už sme zase pri tom, však?“
„Áno. A prinúť tie svoje krásne pery, aby odpovedali na moju otázku,“ prikázal jej a priblížil sa k nej ešte viac.
Sklenená žena pod Emilinou pokožkou sa rozbila pod náporom jej túžby, črepy sa rozleteli na všetky strany a znovu sa poskladali do podoby muža ovládajúceho každú jej myšlienku – muža, ktorý stál rovno pred ňou. A potom to prišlo – dosiahla bod zlomu. Už nebude zapierať pred ním ani pred sebou, čo k nemu cíti. Gavin ju dotlačil na okraj priepasti a už sa nemohla obzrieť. Len čo si uvedomila, k čomu sa chystá priznať, zovrel sa jej žalúdok a potom ešte silnejšie, keď pochopila, ako veľmi to túži urobiť. „Chceš, aby som to povedala?“ zasyčala.
Och, teraz ju cítil.
S jasným zámerom urobil pohyb, o ktorom vedel, že Emily rozčúli: pomaly vtiahol spodnú peru medzi zuby a zavŕtal sa do nej očami. „Áno, chcem tie slová počuť z tvojich úst.“
„Fajn! Chcem ťa pretiahnuť rovnako ako ty túžiš pretiahnuť mňa, Gavin,“ vyhŕkla hlasným šepotom. „Túžim po tebe od chvíle, čo som ťa uvidela. Snívam o tebe a cítim ťa, aj keď nie si pri mne. Dokonca som masturbovala, pričom som ťa jasne videla vo svojich myšlienkach. Už si spokojný?“
Došľaka, nebol schopný spočítať, koľko ráz sa odbavil, keď na ňu myslel, ale to ho teraz netrápilo. Zamračil sa a na tvári sa mu miešal šok s hnevom a bolesťou, ktorú mu spôsobilo jej obvinenie. „Nie, nie som spokojný. Myslíš, že ide len o moju túžbu pretiahnuť ťa?“
Znovu sa zasmiala. „Och, prestaň! O čo iné by malo ísť? Viem, že v istých záležitostiach som naivná, no nie som hlúpa, Gavin.“
Emilin pohľad a jej držanie tela ho rozhorúčili. Zraniteľný tón jej hlasu ho zasiahol do hrude ako meč a rozťal ho napoly, no spolu s výbuchom jej vzdoru a hnevu v ňom vyvolal túžbu, ktorá ho zožierala ako rakovina. Urobil krok dopredu, objal ju okolo pása, pritiahol k sebe a rýchlo odviedol z dohľadu hostí. Zatiaľ mali šťastie, ale vedel, že je len otázka času, kedy ich opustí.
„Čo to robíš?“ osopila sa naňho a vzoprela sa mu, podpätkami sa z celej sily zaprela do betónových dlaždíc.
Aj v Gavinovi vzkypel hnev a pritlačil ju k stene na konci terasy. Hľadel jej do tváre a napriek slabému osvetleniu v jeho modrých očiach videla výraz tvrdý ako žula. „Toto nijako nesúvisí s mojou túžbou pretiahnuť ťa.“
„Och, vážne?“ vydýchla a odhrnula si vetrom rozstrapatené vlasy z tváre.
„Nie, lebo nezabúdaj, že som ťa mohol pretiahnuť.“ Oprel sa rukou o stenu nad ňou a pritlačil sa k nej celým telom. Dlaňami sa mu zaprela do hrude, aby ho odsotila, ale bol silnejší ako ona. Perami jej prešiel po uchu a pomaly, roztúžene zašepkal: „Mohol som ťa pomilovať znovu… a znovu… a znovu, ale prestal som, lebo mi nejde iba o sex.“
Hruď sa jej prudko dvíhala, srdce jej bilo ako šialené a nohavičky jej zvlhli túžbou. Odvrátila pohľad. „Tak čo odo mňa chceš, Gavin?“ zašepkala.
Chytil jej bradu a prinútil ju, aby mu pozrela do tváre. Jeho oči – neskutočne svetlé, divé a modré – ju doslova prepaľovali. „Doparoma, Emily, ide mi o nás dvoch! Patríš ku mne, nie k nemu,“ vyhlásil chrapľavým hlasom pripomínajúcim vrčanie. „Každá časť tvojho tela bola stvorená pre mňa. Tvoje pery boli stvorené, aby bozkávali moje, tvoje oči boli stvorené, aby sa každé ráno zobúdzali s pohľadom upretým na mňa, a tvoj prekliaty jazyk bol stvorený, aby vyslovoval moje meno. Nami dvomi som si istý väčšmi ako tým, že potrebujem kyslík, aby som mohol dýchať.“
Jeho slová jej takmer ukradli dych ako nočný zlodej. Bola na pokraji sĺz a chcela niečo povedať, ale Gavin zrazu zdvihol ruku, zakryl jej ňou ústa a rýchlo pokrútil hlavou. Najprv nechápala, čo robí, no potom cez ich hlasné dýchanie počula hlasy. Patrili Dillonovi a Trevorovi. Očami rozšírenými od strachu hľadela na Gavina a srdce sa jej rozbúchalo ešte rýchlejšie.
„Tak kde je?“ spýtal sa Dillon a jeho tón prezrádzal hnev zmiešaný s obavami. „A kam, dočerta, zmizol Gavin?“
Prešlo niekoľko sekúnd, kým mu Trevor odpovedal, a Emily bola presvedčená, že Dillon musí počuť jej hlasno bijúce srdce. Stačilo, aby obišiel roh domu, a našiel by ju s Gavinom skrytú v tieni.
„V sále bol veľký hluk a Gavin musel prijať pracovný hovor. Išiel na poschodie, aby si našiel tichšie miesto.“ Trevor si zopár ráz odkašľal. „Vráťme sa dnu a poviem Olivii, aby znovu skontrolovala toalety.“
Emily počula, ako si Dillon vzdychol, a potom vzďaľujúce sa kroky oboch mužov.
Keď sa jej prázdne pľúca znovu naplnili kyslíkom, Gavin pomaly odtiahol dlaň z jej úst. Okrem vzdialeného smiechu a rozhovoru nepočula nič, lebo na terasu sa znieslo ohlušujúce ticho, uprostred ktorého si hľadeli do očí. Emily sa napokon odstrčila od steny a chcela odísť, no sotva urobila niekoľko krokov, Gavin na ňu zavolal. Prudko zastala, ale neotočila sa k nemu.
Podišiel zozadu k nej, pohladil jej ramená a zašepkal do priehlbinky jej krku: „Nikdy by som ti neublížil, Emily. Nebojuj so mnou. Nebráň sa tomu, čo už vieš.“
Hoci jeho dotyk ju omámil a srdce jej bilo v hrudi ako kladivo, neobrátila sa. Nemohla. Na roztrasených nohách sa vrátila na večierok a zrazu zúžila po tom, aby sa jej zmocnila absolútna otupenosť a vyhnala jej z hlavy všetky myšlienky. Rýchlo preletela očami po sále, aby sa ubezpečila, že Dillon nie je na dohľad. Len čo sa presvedčila, že vzduch je čistý, zamiešala sa medzi hostí a jej myseľ sa rozbehla šialenou rýchlosťou, keď si so strachom uvedomila, že Dillon ich mohol tam vonku prichytiť. Mykla sa pod prívalom adrenalínu, lebo lakeť jej zovrela čiasi ruka, no napätie z nej opadlo, len čo zistila, že je to Olivia.
„Poď so mnou,“ prikázala jej rýchlo Olivia a ťahala ju k predným dverám reštaurácie. Vyšli von a Olivia jej podala fľaštičku aspirínu. „Povedz Dillonovi, že ťa rozbolela hlava, a tak si požiadala sluhu, aby ti priviezol auto, lebo si si potrebovala vziať z palubného priečinka tieto pilulky.“
„Ale parkovací lístok má Dillon,“ namietla Emily pošepky.
Olivia na ňu zablýskala úsmevom. „Tým sa netráp. V minulosti som si s ním užila,“ vysvetlila priateľke a ukázala na štíhleho sluhu z parkoviska, ktorý ich pozoroval.
Emily sa nenápadne uškrnula a pozrela tým smerom, potom zase uprela pohľad na Oliviu.
„No čo?“ ohradila sa Olivia. „Vtedy som ešte chodila s mužmi a on mi dlhoval láskavosť. Už som s ním hovorila a sľúbil, že potvrdí moju verziu, ak to bude potrebné.“
Emily prikývla. „Tak dobre. Bude to fungovať, však?“
„Ach, máš na mysli svojho snúbenca,“ odvetila Olivia a pokrčila nosom. „Určite je nahnevaný, ale áno, táto výhovorka by mala fungovať.“
Vrátili sa na večierok, a len čo to urobili, Emilin pohľad sa stretol s Gavinovým. Práve sa vracal z terasy a hľadel na ňu rovnako uprene ako ona naňho. Podišiel k Stephanie, chytil ju za ruku a niekoľko minút sa s ňou rozprával. Napokon sa so Stephanie zamiešal medzi hostí a zamieril rovno k Emily.
Na tvári mal úsmev, no Emily v jeho očiach jasne videla bolesť. „Už je neskoro, takže sa pomaly poberieme,“ oznámil Emily. „Povedz Dillonovi, že v priebehu týždňa mu zavolám.“
Emily prikývla, aby ho trochu upokojila. Po dnešnom večere cítila, že obaja zalezú do postele a budú si lízať rany – aspoň o sebe to mohla s istotou tvrdiť. „Poviem mu,“ sľúbila a jej hlas znel takmer ako šepot.
