Lívia Hlavačková
Nové slovenské fantasy Gwind: Nezabiješ!
Ikar 2013
Fantasy román z pera slovenskej autorky vás vtiahne do krutého temna Spoločenstva vrahov. Ak padnete do ich rúk, každé rozhodnutie je voľba smrti. No aj táto minca má svoj rub…
„Už v detstve som považovala fantasy príbehy za oveľa originálnejšie a zábavnejšie než tie, ktoré sa snažili držať reality,“ hovorí o svojom vzťahu k fantasy žánru Lívia Hlavačková. Pred pár dňami jej vyšiel fantasy román Gwind: Nezabiješ!, v ktorom sa vysokoškoláčka Anna dostane do zvláštneho sveta, kde ju zajmú nájomní vrahovia a dovtedy nepredstaviteľné zabíjanie sa jej zrazu začne bytostne týkať…
Výborná obálka a k tomu napínavý príbeh od slovenskej autorky, ktorý naozaj prekvapí. Vstúpte do krutého temna Spoločenstva vrahov. Ak padnete do ich rúk, každé rozhodnutie je voľba smrti.
Pre Annu je vražda odjakživa čosi nepredstaviteľné. V inom svete zrazu stojí pred neľahkou úlohou – ak chce prežiť, musí zabíjať!
Postupne odhaľuje život, city a motiváciu vrahov. Spoznáva miesto, v ktorom vládne mágia, dvorské intrigy a neľútostné boje. Aj Anna berie do ruky zbraň, hoci si nedokáže predstaviť, že by niekoho zabila. Lenže krvavý svet okolo nej jej nedáva veľmi na výber. Anna zisťuje, že jej vlastné hranice ležia úplne inde, než si kedysi myslela.
Autorka Lívia Hlavačková vyštudovala medicínu. V súčasnosti pracuje vo farmaceutickej firme, ktorá sa venuje klinickému skúšaniu nových liekov či prístrojov. „Dnes je pre mňa fantasy zaujímavé pre svoje prakticky neobmedzené možnosti,“ tvrdí autorka. „V akomkoľvek inom žánri nemôžeme postavy len tak vrhnúť do extrémnej situácie a sledovať, ako na ňu zareagujú, ale vo fantasy sa to dá. Je to žáner, pri ktorom si môžem oddýchnuť od každodennej reality.“
Lívia má na konte viaceré ocenenia. Napríklad v tomto roku European Science Fiction Society Encouragement Award, vlani bola porotkyňou v súťaži Cena Fantázie, rok predtým v súťaži Fantastická povídka. V roku 2008 získala 1. miesto v súťaží Cena Fantázie s poviedkou Črepiny a 3. miesto v súťaži Cena Karla Čapka (dlouhá povídka) s poviedkou Krvavé more. Vyhrala tiež súťaž O nejlepší fantasy s novelkou Drozd – pasovaná na Lady Fantasy s titulom Nositeľ meča.
RECENZIA
Mám rada historickú romantiku, mám rada romantickú fantasy, nemohla som si nevšimnúť túto novinku, ktorá sa len nedávno objavila na našom trhu. Mám za to, že názov a obálka – alebo knihu postrčia alebo pochovajú. Pri tomto románe, rozhodne postrčili a to hneď do prvého radu.
Ako je vyššie napísané, Lívia Hlavačková hoci má za sebou viacero ocenení svojej tvorby v žánri fantasy, Gwind jej jej prvý vydaný román.
Vysokoškoláčka Anna doteraz žila ako každá študentka, v milujúcej rodine, šťastná. Jedného dňa ju však nejaká zvláštna sila prenesie do temnej minulosti a keďže sa stane svedkom vraždy, má len dve možnosti – zomrieť alebo sa pridať k Spoločenstvu vrahov.
Spoločenstvo je skupina ľudí, kde sú jasne stanovené pravidlá, výnimky neexistujú, porušenie sa strestá. Anna, ktorej prisúdili meno Gwind – Cudzinka, si musí nájsť svoje miesto v spoločenstve, vyberať musí len raz a na celý život. Môže zostať ako väzeň, môže sa podieľať na chode skupiny niečo ako sluha, alebo sa pridať k vrahom.
Každá činnosť má svoje výhody a nevýhody a Anna zvažuje, čo bude robiť. Žena z budúcnosti, vychovávaná k úcte k životu a zákonom, to rozhodne nemá jednoduché, cíti sa ako v najhoršom sne, v nočnej more, nechápe aký dôvod ju vytrhol zo života, ktorý poznala a vhodil ju do doby temna, do spoločenstva zatratených.
Ak si vyberie byť vrahyňou – dokáže vôbec zabiť človeka?
Našťastie ju po tejto strastiplnej ceste sebapoznávania vlastných hraníc sprevádza tajomný Ador. Kúščok romantiky v tejto knihe predsa len je.
Moje hodnotenie je tak trochu rozporuplné, a to sa mi málokedy stáva. Buď sa mi kniha páči, alebo nie.
Tentoraz môžem knihu hodnotiť dvojakým metrom, aby som bola spravodlivá.
Za nápad, za obálku, za spracovanie, za autorkinu fantáziu, za originalitu dávam 
, pretože všetci fajnšmekri fantasy tento príbeh ocenia, skutočne! Tí, čo vyhľadávajú vo svojom žánri niečo naviac, niečo, čo nemajú otlačené v každej druhej knihe, že sa to tam nehmýri žiadnými upírmi a vlkodlakmi a lykanmi a démonmi, a predsa je to čistokrvná fantasy.
Určite by sa nestratila ani v medzinárodnom meradle a určite si nájde svojich čitateľov a skalných fanúšikov, pretože je ukončená tak, že príbeh môže pokračovať…
Ako nezaujatý čitateľ, ktorý má čo-to načítané a podotýkam – čítam rôzne žánre – hodnotím veľmi kladne.
Ibaže romantická duša vo mne…
Autorka je očividne zvyknutá pracovať na poviedkach a novelách, v ktorých nepotrebujete nič vysvetľovať, nič doplňať, dôležitá je len pointa. V tomto prípade mi tam chýbalo hneď niekoľko nevysvetlených, nedopovedaných dejových línií, aj keď musím skonštatovať, že otvorený záver mi vôbec nevadil.
Pointa je zameraná len na vnútorný boj Anny, môže alebo nemôže zabiť človeka? Čo ju musí naštartovať k tomu, aby pozdvihla zbraň a zbavila niekoho života…
Avšak prečo vlastne? Čo ju priviedlo do minulosti a prečo? Aké má šance na návrat do budúcnosti a chce to vôbec? Prečo to všetko vlastne hrdinka mala absolvovať? Prečo sa ocitla práve v spoločenstve stredovekých vrahov?
Ako som už hore napísala, mám rada romantickú fantasy, v tejto knihe sa autorka okolo nej len mihla, aj keď sú obaja hlavní hrdinovia celkom sympaťáci, v tomto ako čitateľka nemôžem byť objektívna a ani nie som. Skrátka, moja šálka kávy to nie je. V príbehu som sa celkom stratila, ušiel mi zámer, chýbalo mi napätie, iskrenie, chýbalo mi to kladivo, čo vás ku knihe priklincuje a nepustí. 
Vyberte si podľa svojho gusta! Koľko ľudí – toľko chutí…
Romantika vám prináša úryvok z novinky Gwind: Nezabiješ!
Znova sa ozval zvuk, ktorý ju predtým zobudil.
Výkrik!
Okamžite sa prebrala, vyskočila na nohy a započúvala sa. Nevedela, určiť, či prichádza zvonku, alebo z domu.
Niečo sa deje… uvedomila si, keď k nej doľahol ďalší tlmený ženský krik.
Chvíľu stála, nehýbala sa. Už utíšený strach sa znovu burcoval na najvyššiu úroveň. Počula výkriky, dupanie, akési tlmené nárazy. Najhoršie bolo, že netušila, čo sa robí. Mysľou jej prechádzal jeden hororovejší scenár za druhým, kým ona vyplašene sledovala, či sa dvere pred ňou neotvoria. Ďalšie kroky a výkriky…
Nervy mala napnuté na prasknutie. Občas sa prudko mykla, keď začula nejaký čudný zvuk, aby potom znova rýchlo dýchajúc stála a čakala.
Teraz sa už musím vrátiť! Rýchlo! Teraz… Chcem ísť domov! Počujete?! volala v duchu, ani nevedela na koho. Vráťte ma domov! Nemôžem tu predsa zomrieť…
Náhle začula zvuk rýchlo sa približujúcich krokov!
V úplnej tme čakala s drkotajúcimi zubami. Ktosi bežal po schodoch nadol. Možno práve k nej. Bezmocne hľadela na dvere pred sebou. Nebolo kam ujsť. Prosím, vráť ma domov, prosím… Rýchlo. Rýchlo!
Zvonku zahrkotala závora a ťažké dvere sa prudko otvorili. Anna vykríkla od ľaku.
Potom zažmúrila oči pred ostrým svetlom horiacej fakle a zaostrila na prichádzajúceho.
„Musíš mi pomôcť!“ hovoril obchodník vystrašeným hlasom. Zdalo sa, že sa bojí oveľa viac než ona. „Vrahovia! Spoločenstvo! Musíš mi pomôcť! Urob hocičo, prosím!“
Vrahovia! samotné slovo jej vohnalo horúčavu do tváre.
Zmätene sledovala, ako dal fakľu do špinavého vedra, aby mal voľné ruky. Spoza dverí vytiahol jej batoh, hodil jej ho pred nohy a vrátil sa s niečím v dlaniach. Díval sa jej do očí, v tvári mal zúfalstvo a strach. Ticho opakoval svoju prosbu.
„Urob niečo. Na, sprav nejaké kúzlo, zabi ich…“ podával jej kúsky mobilu.
Anna hľadela na rozbitý telefón nevediac, či sa má smiať, alebo plakať.
„Nie som žiaden magik, nemám ti ako pomôcť. Toto je rozbité, to už nebude fungovať,“ namietla ticho a bolestne odvrátila hlavu od mužovej sklamanej a vydesenej tváre. „Mal si zavolať svojich mužov alebo Rekoja…“
„Moji muži sú mŕtvi a Rekoj tu nie je! Nemá mi kto pomôcť, mám len teba! Urob niečo, inak ma zabijú!“
Zatvorila oči a odvrátila sa od neho. Vrahovia? Mám ho ochrániť pred vrahmi? Je normálny?! Ak by som aj vedela, čo spraviť, prečo by som sa mala postaviť proti vrahom z nejakého Spoločenstva? Aby som bránila chlapa, čo ma väzní?! Napriek všetkému ju mrzelo, že mu nedokáže pomôcť.
Dívala sa na vystrašeného muža so zvyškami mobilu a s pohľadom plným nádeje. Potom odvrátila hlavu. Nemohla sa naňho pozerať.
„Panseo,“ ozval sa zrazu z chodby ženský hlas. Obchodník sa strhol a prudko sa otočil.
Pred nimi stála žena s maskou na tvári a so zakrvavenou zbraňou v ruke. Za ňou prichádzali iní. Všetci v čiernom, všetci s maskami.
Anna cítila svoje srdce až kdesi v krku. Plná strachu sa pritlačila k stene.
„Vyplatím sa!“ zakričal zrazu obchodník.
Žena v maske však iba ticho zavrtela hlavou. „Zaplatili priveľa. Je mi to ľúto, Panseo… Bohovia nech ťa ochraňujú.“
V panike vykríkol a zrazu vytiahol dýku.
Nezahnal sa ňou, nezaútočil. Stál bez pohnutia. Anna mala pocit, akoby sa žena pod maskou zhovievavo usmiala. Akoby vedela, že proti nej nemá šancu, akoby už takýchto zlomených, vystrašených mužov so zbraňou v ruke videla desiatky.
Náhle však obchodník urobil niečo, s čím ani jedna z prítomných žien nerátala.
„Pomôž mi, sprav niečo!“ požiadal Annu s priškrteným hlasom.
Dýka bola zrazu v jej rukách spolu s celou jeho nádejou.
„Ja predsa neviem bojovať ani čarovať! Nemám ti ako pomôcť!“ vysúkala zo seba priškrteným hlasom. Nedokázala sa ani len pohnúť.
Do malej miestnosti vošiel ďalší vrah.
Bez zaváhania či námahy Annu odzbrojil a odtiahol ju do rohu. Ani na okamih jej nenapadlo brániť sa. Iba mĺkvo hľadela na obchodníkovu dýku na zemi. Pohľad i myseľ jej zahalila hmla. Buchot srdca cítila až kdesi v krku a s horúčavou v hlave sa sotva dokázala nadýchnuť. Strach ju celkom ovládol.
„Neotáčaj sa,“ prikázal jej mužský hlas dôrazne, ale bez zlosti či hrozby, „nepozeraj sa tam. Nič sa ti nestane.“
Zatvorila oči. Po jeho slovách pocítila zvláštnu úľavu. Akoby ju zbavili pomyslenej zodpovednosti za niečí život. A hoci vedela, čo sa deje za jej chrbtom, bola rada, že sa na to nesmie dívať. Nechcela byť svedkom ďalšej smrti.
Náhle začula výkrik zúfalstva, ktorý ňou otriasol ako nič iné predtým. Počula i zvuk jeho bolesti aj jeho poslednú a úplne zbytočnú prosbu o život…
… a práve na tú podvedome zareagovala skôr, ako si stihla uvedomiť, čo robí.
„Vravel som, aby si sa neotáčala,“ počula vrahov hnev, zatiaľ čo vydesene hľadela do ženinej tváre bez masky.
Anna splašene strelila pohľadom k mužovi, čo ju držal… k telu, z ktorého striekala krv… späť k vrahyni. Nezmohla sa ani len na výkrik. Krv bola všade! Videla ju pred sebou, cítila jej pach. Pozrela sa na vrahyňu a strach jej podlomil kolená. Muž ju pevne držal. Cítila jeho stisk brániaci pádu, i jeho zlostný pohľad. Obrátila sa naňho a s bijúcim srdcom čakala, čo sa bude diať. Nedokázala ani len prosiť o svoj život. Nevládala sa nadýchnuť! Nemohla sa vôbec pohnúť. Vedomie, že im nič nebráni, aby ju zabili, ju celkom ochromovalo.
„Čo s ňou?“ opýtala sa zrazu žena a pozerala sa na toho, ktorý Annu držal.
„Poznáš zákon.“
„Tak čo? Chceš zomrieť alebo ideš s nami?“ obrátila sa vrahyňa náhle na ňu.
„Ja… nikomu nič nepoviem…“ vykoktala zo seba Anna vydesene.
„Na to som sa nepýtala. Teraz máš len dve možnosti, nemala si sa otáčať.“
Chvíľu mlčky sledovala vrahyňu stojacu pred sebou i mŕtve telo na zemi.
„Idem s vami,“ povedala napokon.
Viac o novinke Lívie Hlavačkovej Gwind: Nezabiješ!
