Držiteľka Pulitzerovej ceny Geraldine Brooks prináša fascinujúci román Kôň, ktorý spája príbeh najväčšieho dostihového koňa amerických dejín s osudmi ľudí, ktorých životy navždy zmenil. Je to kniha o rasizme, pamäti, vede i sile spojenia medzi človekom a zvieraťom.
Do cieľovej rovinky dejín
Román Kôň je literárnym kúskom, ktorý sa vymyká bežnej historickej fikcii. Geraldine Brooks, držiteľka Pulitzerovej ceny, dokázala prepojiť skutočné fakty so silnou fikciou tak, aby vznikol príbeh, ktorý je súčasne epický aj intímny. Základom je skutočný kôň Lexington – plnokrvník, ktorý v polovici 19. storočia zlomil rekordy a stal sa legendou. No autorka sa nesústredí iba na jeho slávu. Zaujíma ju aj to, kto stál v jeho tieni – a ako sú ich príbehy stále dôležité aj dnes.
Jarret, Lexington a americký Juh
Hlavnou postavou prvej dejovej línie je Jarret, mladý zotročený chlapec z Kentucky. Jeho osud sa prepletie s osudom ryšavého žrebca Lexingtona. Medzi chlapcom a koňom sa vytvorí hlboké puto, ktoré prekračuje hranice otroctva, nerovnosti a vtedajšej spoločenskej hierarchie. Lexington sa stáva športovou legendou a Jarret je jeho neviditeľnou, ale zásadnou súčasťou.
Táto časť románu nie je len o dostihových dráhach. Brooksová tu otvára tému rasizmu, neslobody a neviditeľnej práce – o tom, ako sa dejiny často píšu len menami „víťazov“, zatiaľ čo skutoční hrdinovia zostávajú v úzadí.
Maliar, ktorý položil štetce a vzal zbraň
Ďalšiu líniu tvorí postava Thomasa Scotta, kočovného maliara, ktorý maľoval portréty Lexingtona. Scott je fascinujúci – muž stojaci medzi svetom umenia a krutosťou vojny. Keď prepukne občianska vojna, musí položiť štetce a zobrať do rúk zbraň. Jeho dilema – sloboda verzus povinnosť, umenie verzus prežitie – odráža širšie konflikty celej doby.
Román sa posúva aj do roku 1954, kde čitateľ spoznáva Marthu Jacksonovú, newyorskú galeristku. Náhodou narazí na obraz žrebca nejasného pôvodu a jej zvedavosť prerastie do posadnutosti. V tejto dejovej línii sa spája svet umenia, obchodu a histórie. Otázka, čo vlastne znamená mať „originál“, komu patrí kultúrna pamäť a ako sa minulosť predáva či prekrúca podľa potrieb.
Veda a história ruka v ruke
Najnovšia časť príbehu sa odohráva v súčasnosti, vo Washingtone 2019. Jess, austrálska vedkyňa, skúma kostru Lexingtona. Paralelne s ňou vystupuje Theo, nigérijsko-americký historik umenia, ktorý sa zameriava na zabudnuté príbehy čiernych žrebcov a mužov, ktorí ich trénovali a starali sa o ne.
Jess a Theo postupne rozpletajú uzly minulosti, ich príbehy sa prelínajú, a spolu odhaľujú, že minulosť nie je len niečo, čo odložili do archívov – je prítomná, formuje nás a dokáže nás dobehnúť v najmenej očakávanom momente.
Silné témy, ktoré presahujú román
Geraldine Brooks sa v knihe nesústredí len na športové dejiny. Román otvára otázky rasizmu, kolektívnej pamäti, neviditeľnosti práce a prínosu Afroameričanov v čase, keď sa ich mená často ani nezapisovali. Lexington sa stáva metaforou – zviera, ktoré bolo oslavované a zapísané do dejín, no ľudia, ktorí ho priviedli k úspechu, zostali v tieni.
Mimochodom, skutočný Lexington žil v rokoch 1850 – 1875 a bol jedným z najúspešnejších plemenníkov v histórii dostihového športu. Jeho kostra sa skutočne nachádza v Smithsonian Institution vo Washingtone, čo bol aj východiskový bod pre Brooksovej výskum. Autorka si robila detailné rešerše o dostihovom športe 19. storočia, aby dodala autenticitu príbehu.
Brooksová je známa svojou schopnosťou prinášať „zabudnuté hlasy“ – podobne to urobila aj v románe People of the Book. Kôň je dojímavý, no aj poučný – zlomí srdce, ale zároveň otvorí oči.
Ak hľadáte román, ktorý nie je len historickým rozprávaním, ale aj výpoveďou o našej spoločnosti, Kôň je ideálna voľba. Geraldine Brooks majstrovsky spája tri storočia, viacero postáv a jedného žrebca, ktorý sa stal legendou. Výsledkom je kniha, ktorá vás nielen vtiahne, ale aj prinúti premýšľať – o tom, ako si spomíname, koho oslavujeme a koho zabúdame.
Foto: Skveleknihy.sk, Tatran
