Nápadná, rozložitá, elegantná, legendárna ale aj mystická 1 946 metrov vysoká Kráľova hoľa, oprávnene nesúca kráľovské pomenovanie, je jedným z najospevovanejších slovenských vrchov.
Hoci ju výškovo predbehlo šesť ďalších nízkotatranských súrodencov, je najvyššou vo východnej časti pohoria, ktorá je podľa nej nazývaná Kráľovohoľské Tatry. Obľúbená a celoročne hojne navštevovaná hoľa s vrcholovou plošinou ponúka výborný kruhový výhľad. Pramenia pod ňou štyri významné slovenské rieky (Čierny Váh, Hron, Hnilec, Hornád).
Existuje množstvo piesní a povestí, ale aj ďalších opisov v literatúre spojených s Kráľovou hoľou. My sme v spolupráci s najstarším slovenským časopisom Krásy Slovenska vybrali aspoň pár najzaujímavejších. Prečítajte si o Kráľovej holi v literatúre, oveľa viac nájdete v spomínaných Krásach Slovenska, číslo 5-6/2024.
Mimochodom, ako píše Peter Urban, k najstarším zmienkam patrí záznam o napadnutí snehu na holi a o stratách na ľudských životoch i hospodárskych zvieratách v auguste 1641 v druhom diele štvorzväzkovej Spišskej kroniky (Analecta Scepusii sacrii et profani). Jej autorom je slovenský historik, vysokoškolský učiteľ, zakladateľ uhorskej diplomaticie, genealógie i heraldiky Karol Wagner (1732 – 1790).
„Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol? — dvanásti sokoli.”
Ján Botto: Smrť Jánošíkova (1862)
Nízkotatranská kráľovná
„Legendárna Kráľova hoľa je akoby neprávom vystrčená až na východný okraj Nízkych Tatier. Podľa zlých jazykov to tak vraj zámerne spôsobil pyšný a hrdý Ďumbier, aby s ňou nemusel súperiť o to, kto z nich je najkrajším a najznámejším vrcholom celého pohoria. Zahnal ju preto na jeden koniec jeho hrebeňa, zatiaľ čo druhú sokyňu, Prašivú, vypudil na úplne opačnú stranu…
Napriek tomu je Kráľova hoľa mimoriadne pôvabným, majestátnym, vysokým i rozložitým vrchom. Viditeľná je zo široka-ďaleka, ak, pravdaže, práve nie je zahalená do závoja oblakov a hustej hmly, ktoré až na jej temeno zvykne pomerne často prihnať divý vietor. Nečudo, že si ju s obľubou privlastňujú nielen Horehronci a Liptáci, ale aj Gemerčania či Spišiaci. Všetci ju považujú za tichú a symbolickú strážkyňu i ochrankyňu kraja. Preto býva, aj napriek nevôli Ďumbiera, právom označovaná za kráľovnú nízkotatranských, ba mnohokrát i slovenských vrchov.“
Peter Urban: Nízkotatranská kráľovná: mozaika rozprávania o Kráľovej holi (2005)
Kráľova hoľa a počasie
„5. augusta 1641 následkom nebývalého ochladenia, ktoré za psích dní toho roku zavládlo, nielenže úroda na poliach a v záhradách skoro celkom vyšla navnivoč, ale aj 150 koní pasúcich sa na Holi zamrzlo spolu s dvoma pastiermi, padal sneh a osuheľ ako v zimnom čase a tvorili sa ľadové cencúle.“
Túto informáciu prevzal do opisu Kráľovej hole, jej prírodných pozoruhodností a života pod ňou v ročenke Ungarische Magazin aj bratislavský obchodník, vedec, historik a geograf Karl Gottlieb von Windisch (1725 – 1793) a doplnil ho ďalšími zaujímavými údajmi.
„Keď dolu v okolitých dolinách a na rovine prší, vtedy hore obyčajne padá kamenec alebo sneh. Keď pastieri vytušia príchod takého počasia a okolo Kráľovej hole sa začnú sťahovať hmly a oblaky, zostúpia so svojimi stádami do nižšej oblasti, hľadajúc bezpečie v lese medzi stromami.“
Karl Windisch: Kurze Beschreibung des sogenannten Königsberges (Kralowa hola) (1783)
Okrem toho tiež uviedol, že Kráľova hoľa bola dlhý čas považovaná za najvyšší vrch Nízkych Tatier…
Hoľa začína fajčiť…
V slovenskom preklade daného opisu to na stránkach Krás Slovenska zdôraznil aj vlastivedný pracovník, historik, publicista, redaktor a prekladateľ Ivan Houdek (1887 – 1985).
„Kráľovu hoľu pokladali ešte aj na konci 18. stor. za najvyšší vrch pohoria jednak pre jej neobyčajne rozľahlé telo, ktoré ju zaraďuje medzi najhmotnejšie vrchy Slovenska, jednak pre zvláštny zjav, ktorý ju urobil „prorokom počasia“. Často sa totiž stáva, že od nej vyššie štíty pohoria sú úplne jasné, kým okolo končiara Kráľovej hole sa tvoria biele obláčky, ktoré skoro splynú v mrakový zhluk. Hoľa začína ,fajčiť´! Zhluk mrakov tvorí riadnu oblakovú čapicu vrchu, čo je spoľahlivým znakom blízkej zmeny počasia, resp. dažďa. A skutočne, onedlho sa postupne zahalia všetky štíty pohoria do oblakov, vytvorí sa súvislá clona mrakov a začne pršať. Z toho ľudia usudzovali, že Kráľova hoľa musí byť najvyšším štítom pohoria.“
Ivan Houdek: Najstarší opis Kráľovej hole z roku 1783 (1957)
Kráľova hoľa sa objavuje v mnohých povestiach. Jednu z nich o rieke Hron, prameniacej na jej južnom úpätí, spracovala spisovateľka, prekladateľka, scenáristka Mária Ďuríčková (1919 – 2004) a uverejnila v zbierke Zemský kľúč.
„Kráľovej holi, tej vysokej, hrdej, utešenej neveste sa narodil synček, dala mu meno Hron. Kolísku mu postavila tamhore na svojej výšine, kúsok povyše dediny obrov. Lebo to bolo ešte v tých pradávnych časoch, keď v našich vrchoch bývali obri.“
Mária Ďuríčková: Povesť o Hrone (1986)
Povesti o Kráľovej holi
Väčšina povestí však rozpráva o panovníkoch i hôrnych chlapcoch, ktorých kroky boli späté aj s Kráľovou hoľou. Výstižne ich zhrnul literárny historik, kritik, publicista, prekladateľ a editor Rudolf Brtáň (1907 – 1998) v článku v Krásach Slovenska.
„Osobitné miesto v tejto oslave mala Kráľova hoľa, spojená s povesťami o kráľovi Belovi IV., ktorý vraj na úteku pred Tatármi tu na jednej skale odpočíval a dal sa častovať syrom a žinčicou tamojších valachov. Na Kráľovej holi sa ukazoval aj takrečený kamenný „kráľov stôl“, na ktorom podľa ľudovej tradície rád obedúval náruživý poľovník na zver (i na slovenské lane a srnky – dievky a nevesty) – kráľ Matiáš. Nad týchto populárnych kráľov preslávil však Kráľovu hoľu najmä junák slobody Juro Jánošík, ktorého meno prečasto ľudová tradícia liptovská, gemerská a zvolenská dávala na návršia Kráľovej hole, kde ešte okolo r. 1860, pred 100 rokmi chodievali hôrni chlapci a zbojníci.“
Rudo Brtáň: Kráľova hoľa v slovenskej poézii (1957)
Vedeli ste, že viaceré povesti sa týkajú kráľa Mateja, jeho poľovačiek i stretnutí s miestnymi bačami? Alebo že Kráľova hoľa sa stala vďačnou témou viacerých básnikov štúrovskej generácie? A ako o nej píše Ján Botto a Samo Chalupka? Aj o tom sa oveľa viac dočítate v časopise Krásy Slovenska 5-6/2024, ktorý si môžete predplatiť TU.
Zdroj a foto: Krásy Slovenska, Peter Urban
a Zbierkový a dokumentačný fond Horehronského múzea v Brezne
