Rómeo a Júlia. Edward a Bella. A teraz… Eureka a Ander!
Nebuďte však prekvapení, ak sa ich príbeh neskončí tak, ako všetci tipujeme. Kniha Vodopád je skvelým pokračovaním rovnako úspešného bestsellera Slza.
„Ty ma nemiluješ?“
Vedela, že to chcel povedať. Chytila ho za ruku.„Keby si nebol slnko a ja by som nebola čierna diera, tak áno.“
Sedemnásťročná stredoškoláčka Eureka je z pokolenia žien so zvláštnym a temným prekliatím: jej slzy môžu rozpútať potopu sveta, rovnako desivú, ako bola tá biblická. Preto nesmie nikdy plakať. To všetko sa však dozvie až po matkinej tragickej smrti, ktorá nebola náhodná. Zo smútku ju vytrhne Ander, tajomný chlapec, ktorý sa objavuje v tých najnečakanejších chvíľach. Ani on však nedokáže odvrátiť osud: Eureka sa slzám neubráni a svet sa ocitá pod vodou.
„Nezáleží na tom, čia je to vina, keď sa to už stalo.
Záleží na tom, ako reaguješ. Ako sa z toho spamätáš.“
Tá, o ktorej mŕtvi rozprávajú v našich snoch
Uprostred skazy, ktorú spôsobil jej slzy, musí Eureka čeliť posmechu a narážkam atlantídskych čarodejníc, útokom nahnevaných zúfalých miestnych obyvateľov, no aj nečakaným odhaleniam o sebe. Vďaka nim dospeje k rozhodnutiu, že ak bude dosť silná, zachráni svet. No musí obetovať to najdrahšie, čo má – svojich najbližších, svoju lásku i svoje sny.
„Nič vo vesmíre nie je ani spolovice také silné ako to, čo cítiš.“
Novinka Vodopád je prísľubom vzrušujúceho čítania. Zdrvujúce tajomstvá, nečakané odhalenia, pocity viny a odhodlanie zabrániť obetiam smrtonosnej hry, ktorú rozpútali dvaja mladí ľudia, pretože boli priveľkí sebci. K tomu veľká túžba dozvedieť sa čo najviac o láske, ktorá ich stvorila, a niekoľko ozaj hlbokých odkazov, ku ktorým sa budete vždy radi vracať.
Boli priveľkí sebci, aby tomu zabránili.
Navnadili sme vás? Začítajte sa do novinky Vodopád:
„Predstav si odvrhnutú čarodejnicu,“ pokračoval Solón. „Predstav si najčernejšie srdce spálené do ešte tmavšej černoty. A vynásob to štyrmi. To je ohrdnutá Delphine.“
„To nie je spôsob, ako by sa Eureka mala…“ protestoval Ander.
„Práve sa dostávam k tej lepšej časti,“ nedal sa zastaviť Solón. „Delphine nemohla zabrániť Leandrovi, aby sa zaľúbil do inej, ale mohla sa postarať, aby sa jeho láska skončila nešťastne. Prekliala ho – a tú kliatbu mali zdediť všetci jeho ďalší potomkovia. Aj tvoj frajer a ja sme zasiahnutí tou kliatbou: láska nám odčerpáva život. S láskou rýchlo starneme, o desaťročia za chvíľku.“
Eureka sa pozrela z Andera na Solóna a potom naspäť. Boli iba chlapci. „Nechápem to. Povedal si, že si sa kedysi zaľúbil.“
„Ó, áno, áno,“ prudko odvetil Solón. Prehltol poslednú kvapku portského. „Naša láska sa nijako nedala zastaviť. Je to osud – chlapci Nositeľov rodu sa vždy zaľúbia do dievčat z rodokmeňa slzy. Je to ako choroba.“
Eureka pozrela na Andera. „Už sa to niekedy predtým stalo?“
„Nie,“ uštipačne odsekol Solón. „Všetko sa to začalo iba v tej chvíli, ako si začala dávať pozor. Dobrý bože, dievčatá sú také hlúpe.“
„S nami je to iné,“ povedal Ander. „My nie sme ako…“
„Nie ako ja?“ povedal Solón. „Nie ako vrah?“
Vtedy Eureke svitlo, čo sa stalo Byblis. Zachvela sa a potom sa začala potiť. „Zabil si ju.“
Nositelia rodu mali zabíjať dievčatá z rodokmeňa slzy. Ander mal zabiť Eureku. No Solón to skutočne aj dokonal. Zavraždil svoju skutočnú lásku.
Ander sa načiahol k Eureke. „To, čo my k sebe cítime, je skutočné.“
„Čo sa stalo s Byblis?“ spýtala sa Eureka.
„Po jednom nádhernom mesiaci plnom lásky, ktorý sme strávili spolu…“ Solón sa oprel na stoličke a ruky si položil na prsia, „sme sedeli v kaviarni na brehu rieky, obrátení k sebe tak, ako ste teraz vy.“ Solón ukázal na Eurekine a Anderove kolená, ktoré sa pod stolom dotýkali.
„Vetchou rukou som sa načiahol ponad stôl, aby som pohladkal jej rozviate vlasy,“ povedal Solón. „Hľadel som jej do polnočných očí. Zozbieral som všetky svoje ubúdajúce sily a povedal som jej, že ju milujem.“ Natiahol ruku, preglgol a zovrel prsty do päste. „Potom som jej zlomil väz. Tak ako ma učili.“ Hľadel do prázdna a päsť mal stále zdvihnutú. „Bol som vtedy starec, zošúverený starobou, ktorú mi spôsobila láska.“
„To je hrozné,“ hlesla Eureka.
„Má to však šťastný koniec,“ pokračoval Solón. „Len čo jej nebolo, moja artritída zmizla, oči sa mi vyjasnili, znova som kráčal vzpriamene. Mohol som behať.“ Uškrnul sa na Andera. „Som si však istý, že môj príbeh sa nepodobá na váš.“ Dotkol sa Anderových očí. „Ty nemáš ani najmenšiu stopu po vráskach.“
Ander sa zahnal po Solónovej ruke.
„Je to pravda?“ spýtala sa Eureka.
Ander sa vyhol jej pohľadu. „Áno.“