O Štefánikovi už vyšlo mnoho kníh, jedna z posledných, ktorá sa stala aj slovenským bestsellerom bol Prebijem sa! Štefánik od Jozefa Banáša (takmer 30.000 predaných výtlačkov). Išlo však o beletrizovaný životopis, zatiaľ čo Kšiňanova kniha je vedeckou biografiou. A treba povedať, že takáto kniha na našom trhu chýbala. Ponúka zasvätenú analýzu krátkeho, ale pohnutého života jednej z najväčších osobnosti v našej histórii.
Michal Kšiňan hneď v úvode upozorňuje, že nepredkladá čitateľovi tradičnú historickú biografiu – narodenie, detstvo, dospievanie, dospelosť, práca, rodina ap. Život Štefánika poňal trochu odlišne, dokumentuje ho na základe štyroch zásadných výskumných otázkach, ktoré precízne rozoberá…
Milan Rastislav Štefánik
Kniha Milan Rastislav Štefánik – Muž, ktorý sa rozprával s hviezdami je prvá vedecká biografia tejto významnej osobnosti slovenských dejín, ako sa píše v anotácii ku knihe. Historik Michal Kšiňan v nej približuje Štefánikov život na základe dlhodobého výskumu v archívoch deviatich krajín.
Zavedie nás na pozemský raj na Tahiti, do exotického Ekvádoru, na nehostinnú Sibír, alebo do najvýznamnejších rímskych a parížskych salónov v snahe nájsť odpoveď na otázku, ako sa zrodil národný hrdina.
Kniha ponúka množstvo nových informácií a faktov, čo je na nej asi najcennejšie. Kšiňan sa zhostil tejto úlohy poctivo a zodpovedne. Navštívil archívy v Ríme, Londýne, Bukurešti, či v Paríži. Preštudoval tisíce relevantných dokumentov. A vložil do knihy svoj pohľad, ktorý baví, inšpiruje a prináša radosť z čítania.
4 časti biografie
- Zo slovenských kopaníc do parížskych salónov
- Štefánik vizionár a charizmatický vodca
- Štefánik a vznik Československa
- Štefánik a slovenská identita
„Základná otázka, ktorú si kladiem v tomto životopise, mi zišla na um pri listovaní výpravnej dvojzväzkovej publikácie o Štefánikovi z roku 1938 z dedičstva mojej mamy,“ vysvetľuje M.Kšiňan. „Knižku s venovaním od dvadsaťjeden ľudí dostali moji starí rodičia ako svadobný dar 28. októbra 1941, teda na výročie vzniku Československa, štátu, ktorý vtedy (prechodne) neexistoval. Z dnešného pohľadu sa nám môže zdať nápad darovať knihu ako hromadný svadobný dar trochu zvláštny. Takýto dar má symbolickú hodnotu a zároveň poskytuje informácie o darcoch a obdarovaných. Vzhľadom na moje profesijné zameranie ma viac zaujal prvý spomenutý rozmer. Kto je tá osoba, ústredná postava knihy, ktorú sa niekto rozhodne darovať pri takej významnej príležitosti, ako je svadba? Táto otázka odišla pomerne rýchlo do zabudnutia, no znovu sa objavila pri písaní mojej dizertačnej práce, o ktorú sa opiera táto biografia.“
