Novinka Nevinné ženy je inteligentný príbeh o vzťahoch, minulých i súčasných konfliktoch, o sprisahaní. Nebudete sa vedieť od neho odtrhnúť…
V luxusnom kalifornskom hoteli sa koná svadba, počas ktorej sa nájde mŕtvola muža. K vražde sa priznajú štyri ženy a každá vyhlasuje, že zločin spáchala ona. Prvou je Ginger, matka, ktorá drží pokope svoju rodinu a svadobný víkend pre ňu zďaleka nie je oddychový. Ďalšou je právnička Kate, dosť bohatá na to, aby sa vykúpila z každého hriechu. Treťou je Emily, mladá žena s tajomstvom, utápajúca sa v spomienkach a alkohole. Poslednou je udržiavaná šesťdesiatnička Lulu. Tá dúfa, že jej piate manželstvo vydrží až do smrti. Žiaľ, partnerovo správanie napovedá o opaku.
Prečo sa všetky priznali k vražde? Každá zaťato trvá na svojej verzii, no ani jedna výpoveď celkom nesedí. A kto bol ten neznámy muž?
Príbeh Nevinné ženy z vydavateľstva Ikar je ideálny adept na filmové spracovanie. Je to príbeh o sile a hĺbke priateľstva, o pravde, ktorú ukrývame. Svižné, inteligentné a dramatické rozprávanie, niečo na spôsob Liane Moriartyovej.
Vypočujte si úryvok.
Čítajú Alfréd Swan a Lucia Vráblicová:
Gina LaManna pochádza z mesta St. Paul v Minnesote, kde v súčasnosti žije so svojím manželom. Na Univerzite sv. Kataríny vyštudovala poistnú matematiku a štatistiku, no veľmi skoro zistila, že omnoho viac ju zaujíma literatúra a začala sa venovať písaniu. V súčasnosti patrí medzi najpredávanejšie autorky amerického kontinentu. Napísala viac ako tridsať románov, napríklad Sprinkled, Hex on the Beach, Wicked Never Sleeps a Shades of Pink.
Začítajte sa do novinky Nevinné ženy:
Detektív Ramone: Uveďte, prosím, do záznamu svoje meno.
Lulu Francová: Volám sa Lulu Francová a mám šesťdesiatosem rokov. V priezvisku mám C. Prosím, zapíšte to správne. Opravovanie chýb v právnych dokumentoch je hotová nočná mora.
Detektív Ramone: Tento rozhovor nahrávame, pani Francová. Vaše meno prepíšeme správne. Uveďte, prosím, dátum, kedy ste prišli do zariadenia Serenity Spa a Resort, aj dôvod vášho pobytu.
Lulu Francová: Prišla som šestnásteho augusta spolu s manželom Pierceom Banksom. Rezervovali sme si na týždeň apartmán, keďže nás pozvali na svadbu páru DeBleuová a Banks. Som ženíchova teta z manželovej strany. Moju neprítomnosť by si synovec zrejme nevšimol, no určite by zaregistroval, keby som mu nenechala tučný šek ako svadobný dar.
Detektív Ramone: Predpokladám, že viete, prečo ste tu. Dnes v noci sa našlo telo, pani Francová.
Lulu Francová: Áno, to mŕtve.
Detektív Ramone: Presne tak som to myslel.
Lulu Francová: Výborne, lebo presne v tom stave som ho naposledy videla aj ja.
Detektív Ramone: Priznávate sa k vražde, pani Francová? Pripomínam, že tento rozhovor nahrávame a čokoľvek poviete, môže byť na súde použité proti vám.
Lulu Francová: Mám to zopakovať? Poslednýkrát uvádzam do záznamu, že ja, Lulu Francová, som toho muža zabila. Pri zapisovaní nezabúdajte, že sa píšem s C, nie s K, inak sa vytočím.
Lulu Francová zúrila.
Mala oddychovať v salóne, kde by jej Delilah práve natáčala vlasy a dolaďovala manikúru. Ibaže nie. Namiesto toho trčala doma a pobehovala po drevenej podlahe. Nakukla do chladničky, sklonila sa pod stôl. Kĺby jej vŕzgali pri každom pohybe. Usilovala sa síce ignorovať známky starnutia, no aj tak sa jej nápadne pripomínali. Stále unikajúca (a pekne tučná) peňaženka jej milovaného manžela sa však akoby prepadla pod zem. Jednoducho sa nemienila zjaviť.
Lulu sa narovnala, oprášila si nový kašmírový sveter a frustrovane vzdychla. Na svetri mala pravú kožušinu z medviedika čistotného. Jej manžela stála majetok. Na tom však nezáležalo, lebo Pierce Banks bol slušne prachatý a veľmi rád uspokojoval manželkinu vášeň pre módu. Lulu sa však tiež musela snažiť. Manželstvo s Pierceom Banksom bolo v spoločenských kruhoch v Južnej Karolíne zamestnanie na plný úväzok.
„Upokoj sa, zlato, niekde sa objaví,“ zvolal Pierce, keď Lulu prehrmela okolo. „Nemala by si meškať na dohodnutý termín.“
„Zabudol si, že na let potrebuješ doklad totožnosti?“ pripomenula mu. „Zavolaj, prosím, Marshi, nech sem príde. Možno tvoju peňaženku videla včera pri upratovaní.“
„Nebudem jej volať, keď má voľný deň. Nájde sa. Ako vždy.“
Lulu prestala hľadať v kuchyni. Jej manžel stál opretý o pult v luxusnom čiernom župane a s ligotom v očiach ju sledoval. Čakal totiž na kávu z kávovaru. Lulu mu opätovala flirtujúci pohľad a pri pohľade naňho v momente zabudla na zlosť. Bol zo všetkých stránok dokonalý.
„Čo ten pohľad?“ podpichla ho a koketne naklonila hlavu. „Som nahnevaná, Pierce Banks. Nemysli si, že ma rozptýliš svojimi nádhernými modrými očami.“
„Pochybujem, že by som donútil jedinečnú Lulu Francovú, aby spravila niečo, čo nechce.“ Zaškeril sa. „Inak by si sa volala Lulu Banksová.“
„Poznal si moje podmienky, keď sme sa brali.“ Lulu pridala do tónu bezstarostný nádych. „Máš šťastie, že si taký šarmantný a už som zabudla, prečo som sa na teba dnes ráno naštvala.“
Pierce k nej podišiel a letmo ju pobozkal na líce. „Som najšťastnejší muž na svete.“
Lulu sa nadýchla čerstvej vône jeho osprchovanej pokožky. Arómy drahých gélov aj šampónov dobre poznala a zakaždým ju upokojili. Bola si istá, že svojho manžela nikdy neprestane vášnivo milovať.
„Pierce,“ zaprotestovala mu do hrude. „Prídem neskoro!“
Pierce jej dovolil trochu cúvnuť, no nepúšťal ju zo zovretia. Prenikavý pohľad, ktorým ju skúmal, ju zohrial pri srdci, no zároveň znepokojil. V očiach mal lásku, no súčasne viac zvedavosti a túžby. Nezažila to uňho už dávno.
„Je všetko v poriadku?“ spýtala sa. „Deje sa niečo?“
„Nič.“ Zatváril sa vyplašene. „Vôbec nič. Iba si vychutnávam túto chvíľku.“
„Fajn. Ak si nabudúce budeš znovu niečo vychutnávať, vezmi si k tomu aj peňaženku, dobre? Naozaj ju treba nájsť.“ Povzbudivo sa naňho usmiala. V pozadí sa prebral k životu kávovar a do nosa jej udrela vôňa čerstvo zomletých zŕn. Zhlboka ju vdýchla. „Musím sa vychystať. Naleješ mi trochu do cestovného hrnčeka?“
Ďobla manžela do líca a na chvíľku sa ešte zamyslela nad čudným Pierceovým výrazom. Bol to milý a milujúci muž, niekedy až priveľmi štedrý, no nebýval veľmi nežný. Teda už nie. Z jeho pohľadu mierne znervóznela. V poslednom období to nebolo totiž prvý raz, čo sa správal trochu zvláštne.
Počkala na chodbe, kým nezačula jeho kroky. Nalial kávu sebe aj jej, sadol si na obľúbenú stoličku a pokračoval v typickej rannej rutine s novinami v rukách.
Lulu to využila a pomaly prešla po chodbe. Zastala pred Pierceovou pracovňou, jediným miestom, kde peňaženku nehľadala. Za bežných okolností sa tejto miestnosti aj zásuvke v nej vyhýbala. Nevedela však zabudnúť na jeho oči. Niečo sa jej nezdalo.
Manžel jej síce pripadal dokonalo, no bola presvedčená, že jej niečo uniká. Nikto nie je dokonalý. Ani ona. Dokazovali to jej štyri (nevydarené) manželstvá. Paradoxne dúfala, že toto bude posledné. Pôvodne sa pohrávala s myšlienkou, že po svadbe si vezme jeho priezvisko. Najmä po jeho úpenlivých prosbách a vysvetľovaní, čo by to preňho znamenalo, keby sa volali rovnako. Lulu to však nestačilo.
Nakoniec sa rozhodla hlavou, nie srdcom. Nechala si dievčenské meno – Lulu Francová (s C, nie s K), pretože to pre ňu aj po takmer siedmich dekádach života symbolizovalo nezávislosť a vlastnú identitu. Štyria muži, päť manželstiev, a napriek tomu si udržala nádych slobody. Žiadostivo ju zvierala v prstoch, hoci tým Piercea sklamala. Povedal, že to chápe, no Lulu nebola presvedčená, či sa to vôbec dá.
Koniec koncov Pierce nebol predtým ženatý. Tvrdil, že nemá tajomstvá. Život mu nekomplikovali exmanželky ani zložité vzťahy. Lulu aspoň o nijakých nepočula. Z nejakého dôvodu sa však obávala, že by sa veľa vecí zmenilo, keby otvorila tú prekliatu zásuvku.
Vkĺzla do manželovej pracovne. Zo skúsenosti si bola istá, že má aspoň desať minút, kým Pierce vypije kávu, preletí noviny, naleje si druhú šálku a vyberie sa do pracovne skontrolovať e-maily.
Nechcela sliediť, no bola naozaj zvedavá. Prstami zovrela držadlo na zásuvke a jemne potiahla. Ani sa nepohla. Rátala s tým. Vedela aj to, že keby ju tu Pierce našiel s rukou na zásuvke, len tak ľahko by ho neoklamala argumentom o hľadaní peňaženky. Zásuvka bola zamknutá viac ako rok. Majú všetky páry tajné zásuvky? uvažovala a previnilo sa obzrela. Započúvala sa. Srdce jej búšilo tak divoko, že si radšej skontrolovala ľavú ruku, či na nej nezbadá známky srdcového infarktu. Ruka bola našťastie v poriadku a tep sa jej šialene zrýchlil iba preto, lebo jej manžel mal tajomstvo, a ona ho zúfalo túžila zistiť.
Milan Buno, knižný publicista
