Ak máte radi epické, veľkolepé fantasy príbehy, neváhajte. Famózny príbeh o pirátskej dcére Corayne, ktorá sa vydáva za dobrodružstvom a stretáva bizarné postavičky. Je poslednou zo starodávnej línie a snaží sa zachrániť svoju ríšu skôr, ako ju zničia…
Ničiteľ ríše
Ničiteľ ríše je vynikajúce, akčné a dobrodružné fantasy, plné nečakaných a smrteľných prekvapení. Autorka sa pohráva s čitateľmi a ukončí svoj príbeh naozaj šikovne: nebudete sa vedieť dočkať pokračovania.
Na Allward sadá zvláštna temnota.
Dokonca aj Corayne an-Amarat, ukrytá vo svojom mestečku na okraji mora, to cíti. O chvíľu však zistí pravdu: je posledná z pradávnej línie a jediná nádej pre svet – len ona ho môže zachrániť pred zničením. No nebude v tom sama. Keď sa na mesto spustí temnota, spojí sa s výnimočnou skupinou, ktorú tvoria:
- Šľachtic, ktorý si musí vybrať medzi domovom a cťou
- Nesmrteľník, ktorý chce pomstiť porušenie sľubu
- Vrah, vyhnanec, ktorý baží po krvi
- Pradávna čarodejnica, ktorej hádanky ukrývajú zlovestný podtón
- Kováč s tajomnou minulosťou
- Nájomný vrah, ktorý si potrebuje vyrovnať účty
Spoja sa proti krutému nepriateľovi, ktorý je neporaziteľný, odhodlaný zničiť všetky kráľovstvá a má armádu, akú ríša jakživ nevidela.
Akcia, dobrodružstvo a intrigy
Ničiteľ ríše je lahôdka pre fanúšikov fantazijných príbehov, kde to žije, vrie. Aj v tomto príbehu si užijete plno akčných scén, odvážnych útekov, intríg a zrád. Aveyardová si opäť skvele premyslela všetky kulisy, detaily krajiny, príšery aj ľudí. Nasadila šialené tempo, ktoré je miestami ostré ako britva. Pridala romantiku a úžasné opisy, ktoré si budete užívať.
Victoria Aveyard je americká spisovateľka fantasy románov pre mládež, ktorá sériou kníh Červená kráľovná ohúrila celý svet. Medzinárodný bestseller, ktorý sa dočkal štyroch dielov dostal Aveyardovú medzi najúspešnejších debutových autorov. Po červenej kráľovnej nasledoval Sklenený meč, Kráľova klietka a Vojna rodov.
V roku 2022 sa chystá zbierka noviel Krutá koruna.
Začítajte sa do novinky Ničiteľ ríše:
Žiaden živý smrteľník ešte nikdy nevidel Vreteno.
Jeho ozveny pretrvávali, na miestach pamätných alebo zabudnutých, v ľuďoch dotknutých mágiou, v bytostiach pochádzajúcich z iných ríš. Žiadne Vreteno však nezhorelo v čase. Posledné z nich bolo mŕtve už tisíc rokov. Priechody sa zatvorili, brány sa uzamkli.
Vek prechodu sa skončil.
Zostala iba jediná ríša – Allward.
A tak to musí zostať, pomyslel si Andry Trelland. Pre dobro nás všetkých.
Panoš sa venoval brneniu svojho pána, ignorujúc prvú kvapku dažďa, ktorá dopadla, keď uťahoval remene a spony okolo širokej postavy sira Grandela Tyra. Andryho medovohnedé prsty zručne pracovali na dôverne známej koži a zlatej oceli. Rytierovo brnenie sa lesklo, čerstvo vyleštené, náramenník a náprsník boli vypracované do tvaru revúceho leva, znaku kráľovstva Galland.
Svit brieždenia sa začal chabo prebíjať cez jarné dažďové mraky nahromadené na úpätí pohorí a čnejúcich hôr. Bolo to, ako stáť v miestnosti s nízkym stropom. Andry sa nadýchol a ochutnal vlhký vzduch. Okolitý svet sa na neho tlačil.
Ich kone neďaleko zaerdžali, trinásť z nich bolo uviazaných v rade a schúlených, aby si udržali teplo. Andry sa k nim túžil pridať. Spoločníci ríše čakali na čistine pod kopcom. Niektorí strážili pútnickú cestu vedúcu pomedzi stromy a čakali na nepriateľa. Iní zas hliadkovali v chráme obrastenom brečtanom, jeho biele stĺpy pripomínali kosti dávno opustenej kostry. Rezby na ňom boli známe, vyryté písmom Starších; rovnaké písmo Andry videl v bájnej Ione.
Stavba bola starodávna, staršia než stará Corská ríša, postavená pre dávno mŕtve Vreteno. Jej zvonica stála v tichosti. Andry nevedel, kam kedysi Vreteno viedlo. Nikdy mu to nikto nepovedal a on nenabral odvahu spýtať sa. Napriek tomu mu to pripomínalo vôňu, ktorá takmer vyprchala, vlnenie sily, ktorá sa stratila.
Sir Grandel stisol pery. Rytier s bledou pokožkou hodil zachmúrený pohľad na oblohu, chrám a bojovníkov poniže.
„Nemôžem uveriť, že som sa zobudil v tejto príšerne skorej hodine,“ vyprskol nekontrolovane.
Andry sťažnosť svojho mentora ignoroval.
„Všetko je hotové, pane,“ povedal a ustúpil. Prezrel si rytiera a skontroloval, či na sirovi Grandelovi nenájde ešte nejaké chyby či nedokonalosti, čokoľvek, čo by mu mohlo brániť v nasledujúcom boji.
Rytier nafúkol hruď. Andry slúžil sirovi Grandelovi ako panoš tri roky. Bol to arogantný muž, ale Andry nepoznal žiadnych iných šermiarov jeho schopností, ktorí by neboli pochybili tiež. Dalo sa to čakať.
Všetko bolo na poriadku, od prstov oceľových čižiem sira Grandela po hánky jeho rukavíc. Skúsený rytier bol obrazom sily a statočnosti, vrcholom Levej stráže kráľovnej. Strašný a strhujúci na pohľad.
Ako vždy si Andry predstavil seba v tom istom brnení s levom na hrudi, v zelenom plášti na pleciach, s otcovým štítom pripevneným na ruke a nie k stene v matkinom salóne. Roky nepoužívaný, pokrytý prachom, takmer rozlomený na dve časti.
Panoš sklonil hlavu a zahnal myšlienku. „Ste pripravený.“
„Rozhodne som,“ odpovedal rytier a položil prsty v rukaviciach na rukoväť svojho meča. „Po mnohých dňoch som konečne pretiahol svoje starnúce kosti a prebehol som sa Strážkami. Ako je to dlho, odkedy sme odišli z domu, Trelland?“
Andry odpovedal bez rozmýšľania. „Dva mesiace, pane. Takmer dva mesiace.“
Foto: SkveleKnihy.sk, Motýľ, victoriaaveyard.com
