Candice Proctor
Noc v raji
Night in Eden
Slovenský spisovateľ 2009
Historická romanca od autorky knihy Pod austrálskym slnkom. Svet Bryony Wentworthovej sa zrúti, keď ju obvinia z vraždy a pošlú do trestaneckej kolónie v austrálskom Novom Južnom Walese. Tam ju odsúdia na službu u tvrdého, zatrpknutého farmára Haydena St. Johna, a hoci spočiatku obaja vzdorujú rodiacemu sa citu, vlastnému srdcu donekonečna vzdorovať nemôžu…
Hneď v ten deň, ako som ju dostala, som sa netrpezlivo a nedočkavo na ňu "vrhla". A vôbec ma nesklamala. Úžasný, dojímavý príbeh, pri ktorom som sa chvíľu smiala, chvíľu som ronila slzy.
Poznáte ten pocit, keď sa začítate do knihy a tá vás vtiahne do deja, akoby ste stáli niekde bokom a dívali sa na to z blízka. Presne tak je to v Proctorovej knihách. Cítite horúčavu buša, chlad rozbujenelej rieky, chuť blata na jazyku, okolitá krajina akoby vás pohltila.
A samotný príbeh? Nuž lahôdka, do ktorej sa večer začítate a ráno s očami opuchnutými od nedostatku spánku a slz, ktoré pritom zadržiavate, tú knihu odložíte. Tak sa to aspoň stalo mne.
Bryona sa po odsúdení za zabitie manžela dostane do trestaneckej kolónie v Austrálii. Odtrhnutá od svojej milovanej dcéry, o ktorej vie, že sa dostane do chladnej, pochmúrnej rodiny strýka, od dieťaťa, ktoré porodila v tých najhorších možných podmienkach väznice a ktoré po pár mesiacoch života zomiera. Podľa bežných praktík do väznice prichádzali vojaci, farmári i násilníci, ktorí si mohli s trestankyňami užívať podľa vôle, dokonca ich brávali ako slúžky na svoje farmy. Trestanec nebol človek, mohli ho bičovať, obesiť, znásilniť…
Bryona je dennodenne vystavená pohľadu na túto neľudskosť, preto má hrôzu s príchodu Haydena St. Johna, ktorý si ju vybral spomedzi ostatných.
Hayden vdovec s malým synom, ktorého žena, dokonalá anglická lady umrela pri pôrode, hľadá dojku. V ženskej väznici mu odporučia ženu, ktorá len krátko na to prišla o dieťa, avšak je schopná dojčiť. To bol jediný dôvod, pre ktorý si Bryonu vybral.
Avšak hrdá žena, ktorú nezlomili ani tie najhoršie podmienky, ktorá statočne odolávala krutému osudu, naňho rozhodne zapôsobí. A to až do takej miery, že v ňom prebudí túžbu po žene. Avšak hrdú ženu, ktorá sa mu dobrovolne neoddá, musí presvedčiť, že preňho nie je len slúžka, trestankyňa, s ktorou môže zaobchádzať ako sa mu zachce…
Po tejto knihe sa už veľmi teším na ďalšiu knihu od Candice Proctor pod názvom: Milujem ťa, ktorú už čoskoro vydá Slovenský spisovateľ.
Úryvok:
Stála pri okne a držala Simona na rukách, keď vošiel dnu kapitán St. John. Nedbanlivo pohodil klobúk so širokou strechou na stolík pri dverách, zdvihol karafu a nalial si ďalší pohár vína. Potom s vínom v ruke prešiel k pohodlnému kreslu pri zhasnutom kozube a pohodlne sa v ňom usalašil.
Všimla si, že dnešný deň urobil ústupok konvencii a mal uviazanú kravatu. Možno chcel vyzerať civilizovanejšie, ale jeho úsilie sa minulo s účinkom.
Oprel si hlavu o opierku, odpil si dúšok vína a hľadiac na ňu ponad okraj pohára povedal: „Doktor Redfern hovorí, že sa dobre staráš o môjho syna.“
Ani dvanásť mesiacov strávených vo väzení nepoučili Bryony, aby si dala pozor na jazyk. „Neverím, že hriechy otcov dopadajú na ich deti.“
Oči sa mu zúžili, ale iba na krátku chvíľu. Potom sa na jej veľké prekvapenie zasmial. Tvrdé črty tváre sa mu uvoľnili a zo zvyčajne chladných očí mu sršalo pobavenie. Mal také krásne modré oči ako farba zálivu. Keď sa prestal smiať, očami sa pristavil na jej čepci. Zdalo sa jej, že cíti teplo jeho pohľadu, ani čo by ju bol pohladkal.
„Vidím, že si si kúpila čepiec.“
„Áno…, , pane.“
Vystrel si pred seba nohy v kožených nohaviciach a znovu si odpil z vína. „Prečo to vždy hovoríš takým spôsobom?“
Zmätene pokrútila hlavou. „Akým spôsobom?“
„Akoby si to pane hovorila len dodatočne a navyše neochotne.“
Rozpačito naňho pozrela a nezmohla sa na odpoveď. Znovu naklonil pohár a ona pozorovala jemnú hru svalov na jeho opálenom hrdle, keď prehĺtal ďalší dúšok nápoja.
Rýchlo odvrátila od neho pohľad. „Nakúpila som všetko, čo ste mi prikázali,“ povedala a odniesla spiaceho Simona do kolísky. „Vrátane nového plášťa a nových šiat.“
„Len jedny šaty? Mala si si kúpiť dvoje.“
Kľačiac pri kolíske zdvihla k nemu oči. Nedbanlivo si oprel pohár o stehno. Mal uvoľnený postoj, ale cítila jeho napätie a nepokoj.
Vstala. „Objednala som nejaké látky na šaty pre Simona. Ak bude treba, ušijem si aj niečo na seba.“ Vzala do rúk Simonovu prikrývku a prikryla ho. „Nie som veľmi dobrá krajčírka, ale ak…“
„Bryony,“ povedal ticho.
Jej ruky zastali uprostred pohybu. Pomaly k nemu zdvihla oči a cítila, ako jej do líc stúpa červeň.
Mlčky ju pozoroval. Bála sa čo len prehltnúť. Mala pocit, akoby sa jej napol každý sval v tele a zablokoval jej hrdlo. Akýsi záblesk v jeho očiach jej pripomenul, že je muž a ona je žena, že sú sami v tejto izbe a pred nimi je celá noc.
A že ju vlastní.
Kývol hlavou smerom k dverám. „Choď a priprav si niečo na jedenie. Dám pozor na Simona.“
Konečne sa jej podarilo vydýchnuť. „Áno, pane. Ďakujem… pane.“
Rýchlo vyšla z izby.
Hayden zostal sedieť v kresle s pohľadom upretým na pohár, ale v skutočnosti ho nevidel. Uvedomil si, že ju vníma ako muž ženu, a to ho prekvapilo a nahnevalo zároveň.
V duchu si želal, aby jej nebol prikázal kúpiť si ten prekliaty čepiec.
pod austrálskym slnkom od tejto autorky bola krásna
