Anton Heretik s manželkou Andreou Heretikovu Marsalovou napísali veľmi zaujímavú knihu, ktorej hlavnou postavou a ústrednou témou je SMRŤ…no vôbec nejde o smutnú a depresívnu knihu. Skôr vás prekvapí, ako sa na smrť dá pozerať, z akých rôznych uhlov, či ako smrť riešia v literatúre, umení, hudbe, vo filmoch.
Zaznejú známe mená ako Hemingway, Kundera, Nietzsche, Seneca, Woody Allen či Bergman, ale tiež Beethoven.
Smrť treba vedieť spracovať…
„V istom čase sa mi vynárali spomienky z detstva, zo stredného veku i zo súčasnosti a smrť sa v nich objavovala veľmi často,“ približuje Anton Heretik. „Smrť mojich rodičov a mnohých kamarátov. Chodím do krematória ako svojho času do tanečnej – nerád a pravidelne. Pochopil som, že smrti ako téme ani smrti ako takej sa nevyhnem. Tak prečo sa nekonfrontovať?“
Jeho manželka Andrea sa najskôr nechcela púšťať do tejto témy, no napokon sa nechala nahovoriť. „Nechcela som Antyho v tom nechať samého,preto som sa s heslom „ani smrť nás nerozdelí“ rozhodla nakoniec pridať. Začíname, rovnako ako pri každej knihe, pátraním vo vlastnej knižnici,“ dodáva s úsmevom.
Autori sa venujú rôznym pohľadom na smrť:
- biologická smrť
- smrť a nesmrteľnosť
- smrť v rozprávkach a mýtoch
- smrť ako strata
- smrť a láska
- smrť a humor
- smrť dobrá, alias eutanázia
- kriminálna smrť
Ako sa vyrovnať so smrťou?
V knihe nájdete aj krátke prípady z praxe a napríklad zážitkové sedenia, pri ktorých nechajú klienta vybrať si, ako by mal zomrieť a potom to prežíva.
Dozviete sa o tanatofóbii, strachu zo smrti. Kedy začať hovoriť s deťmi o smrti a akým spôsobom? Čo to znamená, keď sa vám sníva o smrti?
Dá sa prežiť jedna z najhorších smrtí, keď vám zomrie dieťa? Vieme dnes trúchliť, alebo sme tlačení do ďalšej práce, rýchlo to hodiť za hlavu a dlho sa v tom nevŕtať?
„Problémom trúchliacich ľudí po smrti blízkeho je, že si nedovolia mať na smútok dosť času,“ tvrdia autori v knihe. „Trúchlenie pritom trvá mesiace i roky. Pozostalý sa obviňuje, že je málo výkonný, spoločenský, radostný. Často ho k tomu tlačí „dobrými radami“ okolie – „mal by si sa už zaktivizovať“, „rozptýliť“, „hľadať nový vzťah“. V minulosti sa trúchlenie úzko spájalo so spoločenskými rituálmi. Bolo definované, ako dlho majú ovdovení „nosiť smútok“.
Z histórie je známa vlna samovrážd pod vplyvom umeleckého diela, napríklad románu Johanna Wolfganga Goetheho Utrpenie mladého Werthera z roku 1774. Pozadie fenoménu, nazývaného odvtedy Wertherov efekt, je zložité. Je sporné, či išlo o taký sugestívny vplyv literatúry alebo o jedincov so samovražednými sklonmi, ktorí si takto „ideologicky“ racionalizovali svoje rozhodnutie. Navyše, v tej dobe neexistoval výskum, ktorý by ten nárast samovrážd dokumentoval. V súčasnosti sa termín Wertherov efekt používa najmä na reakcie verejnosti na mediálne preberané samovraždy celebrít.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk, Ikar
