Posledný súd
James Kimmel Jr.
Anotácia knihy:
Keď mladá advokátka Brek Cuttlerová zistí, že sedí na opustenom železničnom nástupišti a krváca, nevie si spomenúť, ako sa tam dostala. Je mŕtva. Ako však zomrela? A prečo?
Uviazla medzi svetmi na záhadnom mieste, kde žijú ľudia z jej minulosti. Zúfalo túži vrátiť sa k manželovi a nádhernej malej dcérke, ktorá zostala bez matky. Len čo sa však dozvie, že ju sem poslali pre to, aby vstúpila do radov elitných právnikov, čo obžalúvajú a obhajujú duše na Poslednom súde, jej nádej na útek pohasne a nahradí ju strach z budúcnosti. Uvedomí si, že najskôr sa musí postaviť zoči-voči hroznej pravde o svojej smrti. Keď nečakane zistí, že pred súdom stojí ona sama, dozvie sa prekvapujúcu odpoveď na azda najdôležitejšiu otázku zo všetkých:
Kto je skutočný posledný sudca našich životov?
Občas u mňa nastane chvíľa, keď si doslova potrebujem prečítať niečo úplne iné, iný žáner, iný príbeh, iný pohľad či postoj autora. Kniha Posledný súd takou bola od začiatku do konca.
Veľmi ťažko sa mi napokon hodnotila hviezdičkami, občas by si zaslúžila aj plný počet, občas len tú jedinú, dokonca som mala slabú chvíľku v ktorej som chcela knihu úplne odložiť, našťastie som tak neurobila. Avšak v konečnom dôsledku som rada, že som si ju mohla prečítať.
Som rada, keď kniha núti k zamysleniu, táto mala pasáže hodné hlbokého zamyslenia, doslova až prehodnotenia zažitých právd či postojov.
Príbeh právničky Brek, s ktorou prežívame jej posmrtný život v Súdnej sieni a na stanici Šemaja, ktorá sa stala akýmsi prestupným bodom pre duše zomrelých, z vás nespraví len pasívnych čitateľov. Brek spoznávame v okamihu, keď sa ocitne na tejto stanici a nechápe, čo sa jej vlastne prihodilo.
„Mŕtvi spochybnňujú neodvolateľnosť svojej smrti. Buď neveríme, že sme zomreli, alebo sa snažíme nájsť spôsob ako to zvrátiť.“
Postupným spoznávaním, odkrývaním udalostí, ktoré vlastne viedli k jej smrti a ktoré siahajú do ďalekej minulosti dávno pred jej narodením, sa dozvedáme zaujímavý (a musím povedať, že perfektne premyslený) príbeh jedného života. Podobných ľudských príbehov je na stanici na tisíce. Brek sa má stať jednou z Predstavovateľov duší čakajúcich na Posledný súd, splynúť s ich spomienkami na životné udalosti a činy, aby pochopila ich konanie. Nemá ich žalovať ani obhajovať, má len Sudcovi predostrieť, prečo duša konala tak či onak.
„Hádam si nemyslíš, že by Boh dopustil, aby duše stáli na Poslednom súde samy? Tu je v stávke viac, zlatko. Celá večnosť.“
Autor v knihe vytvoril zaujímavú "prestupnú stanicu" pre duše. Páčilo sa mi tam 🙂 každá duša si mohla dopriať, po čom len túžila, navštevovala miesta, ktoré poznala dokonale za života ale mohla sa dostať na miesta, o ktorých len snívala… avšak všade bolo pusto, bola tam sama. Už nemohla vidieť svojich blízkych, navštíviť ich v ich životoch pokračujúcich "na zemi". Každá duša si takto môže vytvoriť svoj svet z vlastných spomienok. Tieto pasáže boli fakt zaujímavé, vedela som si ich priam živo predstaviť 🙂
Prečo má Brek obhajovať, či predstavovať práve tie duše, ktoré jej pridelili a k čomu má ona samotná dospieť, sa rozuzlí až na posledných stránkach príbehu. Nestíhala som sa čudovať.
Krásne myšlienky.
Nutné zamyslenie, inak to nešlo.
Famózny záver, asi si ho prečítam ešte raz…
Myšlienka z knihy, ktorá sa mi páčila:
"Láska je bezvýhradná iba vtedy, dcéra moja, keď zahŕňa aj to, čo si ju najmenej zaslúži. Ešte stále nechápeš, že spravodlivosť je presný opak všetkého, čím je láska, a všetkého, čím si ty.
Do Božieho kráľovstva možno vstúpiť iba prostredníctvom odpustenia."
Z anglického originálu The Trial of Fallen Angels (Published November 8th 2012 by Amy Einhorn Books/Putnam) preložil Róbert Hrebíček
V apríli 2013 vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri
Počet strán: 384, pevná väzba
© spracovala: Barborka
