„Moja hlavná hrdinka Alžbeta je spútaná konvenciami. Trčí v práci, ktorú nenávidí, napriek tomu, že vždy túžila písať. Má plný šuflík textov, ktoré nikdy nikomu neukázala, má totiž strach odhaliť svoje myšlienky pred inými ľuďmi. Napokon sa ukryje pod pseudonym Večná slečna, podporí sa nevyhnutnou dávkou alkoholu a pošle svoje články do internetového magazínu,“ popisuje svoju novú knihu Sedem dôkazov, že ťa skutočne miluje Katarína Pivarčiová.
No a v priebehu niekoľkých dní sa jej podarí urobiť niekoľko ďalších drobností, ktoré naštartujú lavínu zmien v jej živote.
Práve tie zmeny v živote hrdinku sú zábavné, milé, niekedy nečakané, no určite dobrodružné. Autorka priznáva, že príbeh je do istej miery jej spomienkou na vysokú školu. Bývala na intrákoch v Mlynskej a chodila na Vysokú školu múzických umení a robila všetky tie divoké veci, ktoré k študentskému životu patria.
„So Siedmimi dôkazmi som strávila rok svojho života. Mám pocit, že som tú knižku dlhšie prepisovala, než skutočne písala. To všetko preto, že tie protivné postavy mi celkom ožili a odmietli počúvať moje rozkazy. Povedala som im: Pobozkajte sa a oni sa namiesto toho pohádali na život a na smrť,“ spomína si autorka Katarína Pivarčiová.
Ale pekne po poriadku.
Hlavná hrdinka príbehu Alžbeta je spútaná konvenciami. Ako mnohí z nás…
Jej život je jedna veľká katastrofa. Má 34 a žije v podnájme, práca ju zúfalo nebaví, muži jej života s ňou nikdy dlho nevydržia. Je tak trochu nešťastná a tak trochu osamelá, ale chýba jej odvaha niečo na tom zmeniť.
Stačí však drobný impulz a jej svet je odrazu hore nohami. Vyhodia ju z práce a stratí hlavu kvôli chlapcovi, ktorý je o desať rokov mladší. S vysokoškolákom Adamom si užíva život plnými dúškami, zo suchárky sa stáva životom ošľahaná mladá žena… no dobre vie, že vzťah s ním nemá absolútne žiadnu budúcnosť. Veď jej ideálny partner by mal mať štyridsať rokov, plešinu a mal by byť nudný a zodpovedný. Adam predsa nespĺňa žiadnu z týchto podmienok…
Odrazu sa túži vrátiť k svojej rutine, ale už to nejde.
Namiesto toho začne spievať v metalovej kapele, načierno nocuje na internátnych izbách, stopuje a svoje zážitky zverejňuje vo vtipných blogoch na internete. A to ešte netuší, že jej pod srdcom rastie drobný problém, z ktorého sa o pár mesiacov stane problém epických rozmerov…
Sedem dôkazov, že ťa skutočne miluje je pohodový, letný a zábavný príbeh, pri ktorom výborne zrelaxujete. „Podobne ako moja hrdinka som pašovala svojho teraz už manžela na internátnu izbu, cestovala som načierno, stopovala. Boli to časy veľkých priateľstiev, drobných zločinov a nespútanej zábavy. Keď si na tie roky s odstupom spomeniem, často si búcham hlavou o stenu a nechápem, ako som to vôbec mohla v zdraví prežiť,“ usmieva sa sympatická autorka.
Začítajte sa do novinky Sedem dôkazov, že ťa skutočne miluje:
JEDENÁSŤ DÔVODOV, PREČO BYŤ SINGLE
Opustila vás vaša pravá láska, vaša spriaznená duša? Utápate sa v slzách a preklínate svoj život? Niečo vám prezradím. Ak by bol tým pravým, určite by vás neopustil. Utrite si slzy a vykašlite sa na depku. Život nezadaných dokáže byť úžasný.
1. Nemusíte sa holiť! Vaša kožušinka nikoho nepohoršuje, neškriabe a neuráža.
2. Žiadne neožehlené košele a zabudnuté smradľavé ponožky kade-tade po dome. Prečo muži vždy očakávajú, že ich nežnejšia polovička automaticky preberie zodpovednosť za ich zapáchajúcu bielizeň?
3. Na varenie sa môžete vykašľať! Kvôli sebe predsa nebudete vyťahovať panvice. Vifonka na obed úplne postačí. Ušetrený čas môžete venovať napríklad spánku alebo depresii z toho, ako nezdravo sa stravujete.
4. Ráno sa budíte s krtkom v ústach, ale vedľa vás, našťastie, nie je nikto, komu by to mohlo vadiť. Ak sa vám smrdieť chce, tak smrďte.
5. Veci vždy nájdete tam, kde ste ich pohodili. Síce je aj tak všade neporiadok, ale je to váš neporiadok.
6. Máte právo usmievať sa na toho fešného suseda, dokonca môžete žmurknúť aj na dobre stavaného kolegu. Môžete flirtovať, s kým sa vám zachce. Bez výčitiek svedomia.
7. Bridget Jonesová alebo Rýchlo a zbesilo? Samozrejme, že Bridget! Ste sama a nemusíte sa s nikým biť o diaľkový ovládač. Aj keď… Vin Diesel je veľmi silné lákadlo aj pre mňa.
8. Žiadna svokra! Ani skutočná, ani nádejná.
9. Žiadne hádky a drámy pre maličkosti. Nevyčítate mu jeho triapolminútové meškanie, on vás nezvozí za vlasy v odtoku umývadla či sprchy. Každá z týchto drobností môže vyústiť do desivej hádky s lietajúcimi taniermi. Nič z toho vám však ako nezadanej nehrozí. Môžete byť pokojná ako tibetský mních.
10. Sloboda! Môžete sa venovať svojim koníčkom, svojim kamošom. Ste paňou svojho času. Na nikoho nemusíte brať ohľad.
11. Nový sexi chlap tam vonku možno na vás ešte len čaká. To vzrušenie z lovu a spoznávania máte pred sebou a slobodne sa môžete rozhodnúť, či do toho idete alebo nie.
Áno, viem, že to teraz bolí. Ale každá minca má dve strany. Neplačte už nad rozliatym mliekom a skúste si užiť zábavu, ktorá patrí len slobodným.
Ali uložila súbor a skôr ako si to stihla rozmyslieť, odoslala ho. Prihodila aj článok o ranných vtáčatách. Prekvapilo ju, že má pocit podobný eufórii.
„Uvažoval som… nezájdete so mnou na kávu? Po práci?“
Stál nad ňou, prirodzenie si opieral o jej stôl. Vyzeral impozantne. Snažila sa mu pozerať do tváre napriek tomu, že jeho nástroj mala priamo v úrovni očí.
Posledný týždeň jej venoval zvýšenú pozornosť. Tušila prečo. Podarilo sa jej schudnúť tri kilá (nebolo to plánované, mohla za to črevná chrípka) a prefarbila sa na čierno.
Igorovi Repkovi sa podľa všetkého páčili tmavovlásky. Ešte stále mala v čerstvej pamäti, ako ju včera ponížil.
Nechápala, o čo mu ide. Na jednej strane ju ponižuje a na druhej sa ju pokúša zbaliť?
„Po piatej už kávu nepijem. Nespala by som celú noc,“ povedala napokon.
Lišiacky sa usmial.
„Nuž, mne by to nevadilo.“
Mala by ho okamžite poslať do kelu, ale výchova jej to nedovolila. Len sa usmiala a odmerane odpovedala: „Mne áno. Nechcem meškať do práce.“
Zdvihol obočie, oprel sa dlaňami o stôl a naklonil sa k nej. Nos jej zaplnila ťažká korenistá vôňa.
„Ja by som to s vaším šéfom vybavil.“
Zazvonil jej telefón a bolo to ako vykúpenie. Natiahla sa za ním, stíšila zvonenie.
„Môžem to zodvihnúť?“ spýtala sa.
V banke nebolo ani nohy, inak by si nedovolila spýtať sa ho to. Neznášal, keď v práci riešili súkromné telefonáty.
Milan Buno, literárny publicista