Predstavte si, že by ste sa v noci strhávali na výbuchy a každú minútu by ste sa báli o svoj život, ale tiež o životy svojich najbližších. Že by ste museli rýchlo utekať do pivnice, do podzemia a to niekoľkokrát za deň. Že by ste nevedeli, či sa dožijete zajtrajška a čo bude o pár hodín.
Aj o tom je táto autentická umelecká výpoveď ženy, ktorá zažila obliehanie svojho milovaného mesta.
Denníky z Mariupola.
„Narodila som sa v Mariupole a prežila som tam celý život. Je to moje mesto detstva, mojej lásky a môjho šťastia,“ rozpráva Nadija Suchorukova. „Videla som ho v rôznych podobách a formách, ale nikdy som si nemyslela, že ho uvidím mŕtve. Nemohla som si predstaviť, že budem opisovať jeho agóniu.“
Denníky z Mariupola
Vedel si niekto predstaviť, že v dvadsiatom prvom storočí môže byť mesto nezávislej európskej krajiny vymazané z povrchu zeme, zatiaľ čo jeho obyvatelia budú postavení na pokraj humanitárnej katastrofy?
Takmer tri mesiace, v reálnom čase, celý svet sledoval, ako ruská armáda pomaly ničí Mariupol – jedno z kľúčových miest východnej Ukrajiny.
Aký je skutočný život vo vojne a aké je to neuveriteľné živorenie? Aj o tom píše Nadija v knihe a v jednej kapitole sa pýta: „Opustil Boh Mariupol?“
Veľmi autenticky a verne prináša obraz toho, čím si obyvatelia Mariupola prešli od začiatku ruskej invázie. Naozaj z prvej ruky. Nadija opisuje situácie, v ktorých sa ocitla ona sama, ale aj jej rodina, priatelia a susedia. Aké neľudské rozhodnutia museli robiť zoči-voči vojnovému útlaku a stratám, ktoré si nikto nepraje zažiť.
Je to mimoriadne silné svedectvo o hrôzach vojny, o ktorej sme čítali v novinách a počuli v médiách. Spravodajstvo nám to všetko sprostredkovávalo takmer v reálnom čase…no nikdy to nebolo také osobné, plné emócií. Nadija prináša príbehy, zavedie nás do svojho domova, svojich spomienok a najmä do svojho srdca. Jej slová sú plné bolesti a smútku za milovaným mestom, z ktorého zostali len ruiny. A najmä za ľuďmi, ktorí v ňom žili…
Aby som nestratila zdravý rozum…
Denníky z Mariupola sú dôležitým svedectvom o tom, aké nevyhnutné je chrániť si mier. Aký nenahraditeľný je súcit, odvaha, ľudskosť, odhodlanie a súdržnosť. Ťažké časy nás vedia spájať, vydolovať z nás neuveriteľné činy…no skutočne na to potrebujeme trpieť?!
Postavy z jej knihy sú skutoční ľudia. Sú to jej priatelia, príbuzní a susedia. Počas blokády, bombardovania, neustáleho ostreľovania a hladu, obyvatelia Mariupolu, sa snažili prežiť. „Písala som si všetko, čo sa nám dialo, aby som si zachovala zdravý rozum. Nemyslela som si, že ja budem mať šancu uniknúť z tohto pekla a preto som opísala všetky udalosti tak, ako sa naozaj stali,“ píše o svojej knihe Nadia.
Nadija Suchorukova
Je to ukrajinská novinárka a televízna moderátorka z Mariupola. Počas obkľúčenia mesta ruskou armádou publikovala na sociálnych sieťach denník. Úryvky z neho odzneli počas prejavu Edgarsa Rinkevičsa, vtedajšieho ministra zahraničných vecí, od roku 2023 prezidenta Lotyšska, a na charitatívnom večere na podporu Ukrajiny vo Veľkej Británii v podaní britskej herečky Grety Bellamacinyovej. Litovský režisér An dryus Saulius(Činoher né divadlo vo Vilniuse) naštudoval podľa neho divadelnú hru.
Úryvky z denníka boli uverejnené na platforme Open Democracy (Veľká Británia) a v materiáloch Voice of America (USA), New York Times (USA), Ukrajinska Pravda (Ukrajina), Frankfurter Allgemeine Zeitung (Nemecko), Bild‑Zeitung (Nemecko), Freefils (Škótsko) atď.
