Kniha Otroctvo v žilách koncentruje spomienky ženy, ktorá takmer celý dospelý život bojovala so závislosťou od alkoholu.
„Táto výpoveď bude o mne a podobných ľuďoch, ktorí prežili alebo prežívajú to strašné trápenie a pseudoradosti z mokov, ktoré do svojich žíl dodávajú najprv preto, aby umocnili dobré pocity, aby na chvíľku klamne odložili zlé pocity a potrebné riešenia problémov, no potom sa postupne stávajú už len otrokmi tých dávnych rozkoší,“ odkazuje autorka.
Veď vy ste opitá!
Dej sa odvíja od deväťdesiatych rokov minulého storočia po súčasnosť, no neplynie chronologicky. Autorka skáče v čase a vracia sa vždy k tým miestam a udalostiam, ktoré jej práve prídu na myseľ. Dokáže ich opísať s nečakanou hĺbkou aj s nadhľadom, inokedy zasa čitateľ nadobudne pocit, že si realitu upravuje, prispôsobuje, aby bola menej bolestná.
Približuje svoje detstvo, štúdium, komplikované vzťahy, pitie, liečenie, opakované zlyhania, ale aj aktivity, ktorými pomáhala ľuďom s podobným osudom vo svojom okolí. Hlavný text dopĺňa autorkin pohľad po rokoch aj doslov, v ktorom jej dcéra spomína na detstvo plné všadeprítomnej témy alkoholu.
Cesta na Prednú Horu bola ťažká a zložitá. Bol koniec augusta a ešte stále relatívne teplo. Ja som si však do kufra zabalila aj vestu zo zajačej kožušiny, vedela som, že kým sa vrátim, bude zima. Stopom som prišla do Červenej Skaly a nemala som prípoj autobusom do liečebne. Bála som sa ísť v noci horou. Na stanici som si ešte dala s dákou partiou pivo a jedno som si kúpila ako rezervu s tým, že prečkám do rána na železničnej stanici a budem pokračovať v ceste. Tam som prišla o kabelku a posledné peniaze. V noci som poprosila zamestnanca železníc, aby som sa mohla zohriať pri ňom v kancelárii. Potom som vypila pivo a ľahla si na lavicu v čakárni. Obliekla som si kožušinovú vestu, mala som na sebe sukňu a polovysoké topánky. Takto som sa uložila na spánok. Kufor som si položila pod hlavu.
Zobudila som sa ráno na to, ako niekto hovoril: „Veď tá je opitá!“ Prekvapilo ma to, veď som bola polotriezva, a ohradila som sa: „Ja že som opitá? Vy ste opité!“ Vzala som kufor a išla stopovať.
Otroctvo v žilách
Kniha Otroctvo v žilách chce osloviť čo najširší okruh ľudí a odovzdať vlastné skúsenosti. Priblížiť čitateľovi vývoj závislosti, faktory, ktoré pri nej pôsobia a ovplyvňujú vznik závislosti. „V mojom prípade sa na závislosti podieľalo rodovo podmienené násilie, život s človekom s ťažkou osobnostnou odchýlkou a žiarlivou paranojou, ktorý použil všetky druhy násilia od fyzického po emočné a sociálno-ekonomické vydieranie,“ popisuje autorka. „Trikrát som musela stiahnuť regresy a vziať vinu na seba, ak som nechcela urobiť deťom hanbu, aby im otca nezavreli do väzenia. Vtedy som ešte nevedela, že sa to obráti proti mne. Únik zo situácií a snaha z bezmocnosti ich riešiť alkoholom prešli do ťažkej závislosti od alkoholu.“
Jej výpoveď má byť výzvou pre ženy, ktoré žijú s takýmto tyranom a nevedia, ako si pomôcť. Pretože domáce násilie príslušné inštitúcie nepostihujú dostatočne a spoločnosť sa naň pozerá, akoby neexistovalo.
Boj s alkoholizmom
Abstinencia je celoživotná nekompromisná práca na sebe, ktorá prináša mnoho šťastných skutočností v živote abstinujúceho a vracia šťastie do očí vlastných detí a najbližších.
„Táto výpoveď je o všetkých mojich láskach a ľuďoch, ktorých som milovala a ktorí ma v živote niečím oslovili tak, že aj po rokoch dokážem precítiť situácie a chvenie, nostalgiu, veľkú radosť, smútky, sklamania, v ktorých sa odohrali. O niektorých sú to už nekrológy a až dnes si uvedomujem, o čom všetkom je život, tá mozaika dňa, hodiny, roka, rokov mladosti, zrenia a pomaly už aj jesene života, hriechov a smiechov, boja za svoju identitu, sebarealizáciu, ale aj ťažkých chvíľ, hlavne blízkych, milovaných ľudí. Je v nej však aj obdiv celého človečenstva,“ dodáva autorka.
Foto: Skveleknihy.sk
