Zhlboka som sa nadýchla a napadlo mi, že vôňa levandule by predsa mala upokojovať nervy. Dúfala som, že takto zaúčinkuje aj na mňa. Človek by si sotva mohol želať viac ako celé pole za oknom…
Ak máte radi Provensálsko, ktoré vonia levanduľou, slnkom a slaným morom, začítajte sa do tohto príbehu. Ochutnáte veľa dobrého jedla, zažijete lásku, pobavíte sa na zábavných dialógoch a oddýchnete si v nádhernom prostredí.
To je novinka Šťastie má farbu levandule.
Šťastie má farbu levandule
Keď sa Penelope dozvie o nehode svojej babičky, opustí rodný Berlín a odcestuje do Provensalska, aby jej bola nablízku. Starostlivosť o babičku jej vyhovuje, pretože ak sa niečím nechce zaoberať, je to jej vlastný život. V práci dostala výpoveď a od priateľa kopačky cez telefón.
V ktorom bode sa vzťah medzi mnou a Oskarom zmenil, kedy sme sa od seba tak veľmi vzdialili bez toho, aby sme si to dokázali priznať? A ako sme to i napriek tomu mohli spolu vydržať tak dlho, až do tejto poslednej rany?
Penelope sa preto s plným nasadením vrhne do práce v Mathildinom penzióne, kde sa čoskoro musí rozhodnúť nielen medzi starou a novou láskou, ale pripomenie si aj idylu svojich bezstarostných detských čias.
Neporaziteľná Mathilde, húževnatá a zároveň jemnocitná, ktorú životom poháňala akoby nikdy neochabujúca sila. Nepoľavila ani po smrti starého otca. Držala sa nad vodou, naďalej prevádzkovala La Petite Sorcière, penzión, ktorý založili spolu pred niekoľkými rokmi v opustenom dome uprostred levanduľových polí. Pomáhali jej pritom susedia a obyvatelia okolitých dedín.
Uprostred nádherných levanduľových polí a francúzskych dezertov sa zamýšľa nad tým, ako rýchlo zabudla na to, čo všetko ju robí šťastnou. Penelope však netuší, že hviezdy v nádhernom Provensalsku sú priaznivejšie, než si myslí…
Príbeh ako pohladenie…
Šťastie má farbu levandule vás prenesie na juh Francúzska, k levanduľovým poliam, na vidiek, kde spomalíte a vychutnáte si každý okamih. Je to príbeh, ktorý naozaj vonia slnkom, levanduľou a chutí láskou. Pohoda s Penelope, ktorej sa síce najskôr zrúti svet, no čoskoro zistí, že človek má vždy nádej….nádej nájsť novú chuť do života a konečne aj tú pravú lásku….ktorú však mala dlhé roky rovno pod nosom.
Tento príbeh je ako pohladenie, tak trochu rozprávka, po akých však túžime všetci. Aspoň raz si to zažiť…tak prečo nie na stránkach tejto knihy?
Rozľahlú zvlnenú krajinu pokrývala žiarivá fialová farba levanduľových polí, vlahý vetrík kolísal kvety vo vlnách sem a tam. Bolo to jedno velikánske voňavé fialové more. Len v diaľke bolo vidieť skalnaté okraje Verdonského kaňonu.
Keď môj Chrobák zdolal ďalší kopec a vyšiel na vrchol, otvoril sa predo mnou výhľad na osamelo stojacu vidiecku usadlosť obklopenú lánmi levandúľ – bola to Petite Sorcière. Mala som pocit, že mi ten pohľad priniesol vyslobodenie, sňal zo mňa všetku ťažobu, ktorá sa mi počas jazdy nahromadila v mysli. Zdalo sa mi, že stačí len dôjsť do domu a budem opäť voľná, pocítim ľahkosť, odhodím všetku tú príťaž a znovu sa voľne nadýchnem….
Foto: SkveléKnihy.sk
