„Zábavná a dojímavá romanca,“ napísal Publishers Weekly o novinke Ženíchov svedok.
Je to prvá časť série o vinici Volavka, z ktorej vyšlo už päť dielov. Zaradili sa medzi najčítanejšie romantické príbehy medzinárodne uznávanej autorky.
New York Times a USA TODAY označujú Kristan Higginsovú za „majsterku malomestských romancí“. Na jej konte je vyše tucta úspešných románov, za ktoré získala viacero ocenení. Dvakrát jej udelili cenu za literatúru Romance Writers of America RITA Award a štyrikrát bola nominovaná na The Kirkus Prize za najlepší romantický román.
Jej knihy preložili do vyše dvadsiatich svetových jazykov. Viaceré médiá niekoľkokrát označili Higginsovej diela za najlepšie knihy roka.
Skôr ako sa začala venovať literatúre, pôsobila ako tlačový hovorca a v reklame. V súčasnosti sa zúčastňuje na rôznych podujatiach, prednáša v školách, vystupuje na konferenciách spisovateľov či na knižných veľtrhoch.
Tak – Kristan už poznáme, poďme sa pozrieť na jej novinku Ženíchov svedok, ktorú si určite zamilujete.
Faith sa po dlhoročnej známosti má vydávať za Jeremyho, lenže jej nastávajúci v kritickej chvíli prezradí prítomným svoje tajomstvo.
Svadba sa teda nekoná a Faith krátko po tom, ako ju ženích nechal stáť pri oltári, opustí rodné mesto a usadí sa v San Franciscu. Po čase sa však vráti do vinice Volavka. V krásnej prírode bojuje s duchmi svojej minulosti, ale zároveň si dožičí aj pohárik dobrého červeného, podobne ako Levi Cooper, miestny policajný veliteľ a najlepší priateľ jej bývalého snúbenca.
To on kedysi dávno zabránil jej sobášu a teraz sa stáva aj dôvodom, prečo sa Faith rozhodne zostať vo Volavke.
Bolo načase vypadnúť. Cez reštauráciu to nepôjde, ale v poslednej kabínke je okno. Faith cezeň môže vykĺznuť, iste nie je veľmi vysoko. Skočí dolu, uchmatne si z Colleeninho auta ten prekliaty pršiplášť, nájde telefónnu búdku, ak tá, čo je pri pošte, funguje, zavolá Colleen a povie jej, aby prestala flirtovať a vypadla z Huga.
Je to dobrý plán, pomyslela si Faith a len dúfala, že táto nočná mora bez oblečenia sa čím skôr skončí. Opatrne sa postavila na sedadlo záchoda (tá hladná potvora znova spláchla). Okno nebolo veľmi veľké – rýchlo odhadla veľkosť svojho poprsia a šírku okna. Tesnotka, ale zvládne to. Bude sa musieť pretlačiť, nie vyliezť. Ale prečo nie? Už zažila aj horšie poníženie. Korzet z mikrovlákna a záchod požierajúci svetre sú ešte vždy lepšie než nahnevané manželky a rozkošné detičky, ktoré vám nadávajú do kuriev.
Vystrčila hlavu cez okienko. Nikde nikoho. Bolo by skvelé, keby zrazu zastal na parkovisku jej otec a zachránil by ju. Ale nie, pri smetiakoch stál iba pes. Divý? Voľne žijúci? „Hej, miláčik,“ prihovorila sa mu a usilovala sa odhadnúť, či je nebezpečný. Zavrtel chvostom. „Dobrý psíček,“ povedala. Pes znova zavrtel chvostom. Žltý labrador. Nebol to divý pes.
Vďakabohu, už bolo takmer tma. Stálo tam päť či šesť áut vrátane Colleeninho, a inak nikde nikoho. Perfektné. Načase zmeniť sa na Spidermana.
Faith položila dlane na rímsu, nadskočila a vmanévrovala sa do okna. Hlava prešla, plecia prešli, prsia prešli, brucho prešlo. A zrazu zastala.
Zadok neprešiel.
Mierne sa pootočila. Nič.
Pes radostne zaštekal, vycítil, že bude zábava.
„Fanúšikov romantiky a milovníkov ženských príbehov určite pohltí nežný a vtipný román Ženíchov svedok. Vrelo odporúčame,“ napísal prestížny Library Journal.
Začítajte sa do knihy Ženíchov svedok:
Prológ
Jedného krásneho júnového dňa, doslova pred polovicou mesta, Faith Elizabeth Hollandovú, s kyticou šľachtených ružových ruží, oblečenú v šatách, v ktorých vyzerala ako Popoluška, ženích nechal stáť pri oltári.
Nikto netušil, že sa také čosi môže stať.
Všetci sme sedeli v luteránskom Kostole Svätej Trojice, usmievali sme sa, sviatočne vyobliekaní, ani jedno miestečko v laviciach nezostalo prázdne a ľudia stáli vzadu v kostole v troch radoch. Družičky sa vyparádili do ružovej a Faithina trinásťročná neterka bola krásna ako obrázok. Ženíchov svedok mal na sebe oblek predpísaný na spoločenské udalosti a Faithin brat bol ceremoniárom. Bolo to krásne.
Svadobný deň týchto dvoch detí – Faith a Jeremy spolu chodili od strednej školy – sa mal stať najšťastnejším dňom, aký toto mesto zažilo za dlhé roky. Koniec koncov Hollandovci patrili medzi zakladateľov mesta, boli soľ zeme, ako sa hovorí. Mali viac pôdy než ktokoľvek iný vo vinohradníckom kraji Finger Lakes, nekonečné hektáre krásnych viníc a lesov siahajúcich až po jazero Keuka – the Crooked Lake, čiže Krivé jazero, ako sme mu hovorili. Lyonovci, no, pochádzali z Kalifornie, ale aj tak sme ich mali radi. Boli skôr finančníci. Príjemní ľudia. Ich pozemky hraničili s hollandovskými, takže deti boli susedia. No nie je to milé? A Jeremy, ach, ten bol rozkošný! Mohol hrať za národné mužstvo, skutočne tak vynikal. Ale on sa namiesto toho vrátil domov, len čo vyštudoval za doktora. Chcel si otvoriť prax v meste, usadiť sa s tou milou Faith a vychovávať deti.
Deti sa zoznámili veľmi romanticky, viac-menej vďaka lekárskemu zákroku – Faith, vtedy štvrtáčka na strednej škole, dostala epileptický záchvat. Jeremy, ktorý len nedávno prestúpil na ich školu, sa k nej pretlačil lakťami, vzal ju do pevného náručia futbalového hrdinu, čo, prísne vzaté, nemal robiť, ale mal ušľachtilé úmysly a bol to úžasný pohľad, keď vysoký, tmavovlasý Jeremy niesol Faith po školských chodbách. Priniesol ju do ošetrovne a zostal pri nej, kým po ňu neprišiel jej otec. Všetci hovorili, že to bola láska na prvý pohľad.
Šli spolu na maturitný ples, Faith sa na pleciach vlnili červené vlasy, alabastrová pokožka sa vynímala pri tmavomodrej farbe šiat. Jeremy bol veľmi príťažlivý, vysoký meter deväťdesiat, postava futbalového boha, čierne vlasy a tmavé oči. Ako rumunský gróf.
Jeremy študoval na bostonskej univerzite a hral za školu futbal. Faith chodila na Virgínsku techniku, študovala záhradnú architektúru. Vzhľadom na vzdialenosť, ktorá ich delila, a na ich vek nikto nečakal, že zostanú spolu. Všetci sme si po Jeremyho boku predstavovali nejakú modelku alebo hollywoodsku hviezdičku, vzhľadom na rodinné peniaze a jeho športové výkony, ako aj príťažlivý vzhľad. Faith bola zlatá, ale veď viete, ako to chodí. Dievča zostane, chlapec sa posunie ďalej. Boli by sme mali pre to pochopenie…
Ale nie, mýlili sme sa. Jeho rodičia sa sťažovali na astronomické telefónne účty a množstvo esemesiek, ktoré Jeremy posielal Faith, takmer akoby sa Ted a Elaine chválili – Vidíte, aký verný je náš syn? Aký je stály? Aký je zaľúbený do svojho dievčaťa?
Keď prišli Faith a Jeremy na prázdniny domov, prechádzali sa po meste ruka v ruke, usmievali sa na celý svet. Jeremy niekedy odtrhol kvietok z bohatých žardiniér pred pekárňou a strčil ho svojmu dievčaťu za ucho. Často ich bolo vídať na mestskej pláži, on s hlavou v jej lone, alebo na jazere v lodi jeho rodičov – Jeremy stál za Faith a ona kormidlovala, on ju objímal svalnatými ramenami. Ako vystrihnutí z turistického katalógu! Zdalo sa, že Faith urobila terno a, chvalabohu, že natrafila na mladého muža ako Jeremy – dosiaľ to nemala ľahké, chúďa dievča, Mel Stoakes ju musel vytiahnuť po tej hroznej havárii. Kvetinárka Laura Boothbyová sa rada vychvaľovala, koľko peňazí vyhadzuje Jeremy na kvety na výročie prvého rande s Faith, na jej narodeniny, na Svätého Valentína, a niekedy „len tak“. Podaktorí z nás si mysleli, že to je v krajine mennonitských fariem a yankeeovských rezervácií prehnané, ale Lyonovci pochádzali z Napa Valley, tak to bolo iné.
Niekedy ste mohli vidieť Faith s priateľkami u O‘Rourkovcov a jedna-dve z nich sa možno sťažovali na svojich nezrelých chlapcov, ktorí ich zanedbávali, podvádzali alebo klamali, rozchádzali sa s nimi cez esemesky alebo zmenou statusu na facebooku. A ak Faith prehodila nejaké súcitné slová, dievčatá len povedali: „Ty nemáš predstavu, o čom hovoríme, Faith! Ty máš Jeremyho,“ takmer akoby ju obviňovali. Už zmienka o ňom jej vyvolala na tvári zasnený úsmev, nehu v očiach. Faith príležitostne hovorila ľuďom, že vždy chcela takého dobrého muža, ako je jej otec, a veru sa zdalo, že takého našla. Hoci Jeremy bol ešte mladý, bol vynikajúci lekár a v prvých mesiacoch, odkedy si založil prax, všetky ženy v meste akoby zrazu mali zdravotné problémy. Trpezlivo ich vypočul, vždy sa milo usmial a pamätal sa, čo mu ktorá hovorila naposledy.
Tri mesiace po skončení stáže, v jeden krásny septembrový deň, keď kopce boli sfarbené do červenozlatista a jazero sa trblietalo ako striebro, Jeremy kľakol na koleno a dal Faith trojkarátový diamantový zásnubný prsteň. Všetci sme sa to dopočuli a začali sme plánovať. Faithine dve sestry budú družičky, tá pekná Colleen O’Rourkeová bude hlavná družička. Jeremyho svedkom bude mladý Cooper, ak sa dostane domov z Afganistanu, a nebolo by krásne, keby vyznamenaný vojnový hrdina stál vedľa svojho starého futbalového spoluhráča? Bolo by to také romantické, také krásne… skutočne všetci sme sa usmievali už len pri tej predstave.
Teda si predstavte naše prekvapenie, keď tie dve deti stáli pred oltárom v Kostole Svätej Trojice a Jeremy Lyon sa priznal, že je gej.
Prvá kapitola
O tri a pol roka neskôr
Faith Hollandová odložila ďalekohľad, vzala podložku a odfajkla si položku na svojom zozname. Žije sám. Clint hovoril, že je to tak, a pri preverovaní jeho pozadia mohli vychádzať iba z jeho mena na nájomnej zmluve, ale opatrnosti nikdy nie je nazvyš. Odpila si z red bullu a poklopkávala prstami po volante auta svojej spolubývajúcej.
Kedysi by takýto scenár bol smiešny. Ale vzhľadom na jej minulosť sa zíde trochu menší prieskum. To vždy ušetrí čas, rozpaky, hnev a zlomené srdce. Napríklad ak bol muž gej, čo sa stalo nielen v Jeremyho prípade, ale aj v prípadoch Rafaela Santosa a Freda Beekera. Rafovi treba uznať jedno– nevedel, že Faith si myslí, že spolu chodia, on si myslel, že sa len kamarátia. Neskôr v ten mesiac, rozhodnutá ďalej skúšať, Faith to dosť rozpačito skúsila s Fredom, ktorý býval kúsok od nej a Lizy, a ten sa zatváril zdesene a šetrne jej vysvetlil, že aj on je na chlapcov. (Zhodou okolností ho dala dokopy s Rafaelom a tí dvaja odvtedy spolu chodili, takže aspoň niekto sa dožil šťastného konca.)
Ale to, že bol chlapec gej, nebol jediný problém. Brandon, s ktorým sa zoznámila na párty, sa jej zdal veľmi sľubný, no iba do druhého rande, keď mu zazvonil mobil. „Toto musím prijať, to je môj díler,“ oznámil blažene. Keď si to Faith chcela ujasniť – iste nemá na mysli drogového dílera, alebo áno? –, odvetil, že samozrejme, koho iného by mal na mysli? Keď Faith nahnevane odišla, len za ňou zmätene hľadel.
Áno, ďalekohľad patril k starej škole. Ale keby použila ďalekohľad v Rafovom prípade, bola by videla jeho nádherné hodvábne závesy na oknách a dvojmetrový zarámovaný plagát Barbry Streisandovej. Keby bola sledovala Brandona, videla by, že sa stretáva s odpornými ľuďmi v autách, ktoré blikali reflektormi.
Odkedy sa prisťahovala do San Francisca, pokúsila sa chodiť s dvoma mladými mužmi. Jeden mal problémy s osobnou hygienou (aj toto by vedela, keby ho sledovala). Druhý sa na ňu vykašľal.
Preto ho sledovala.
Faith si vzdychla, pošúchala si oči. Ak toto nevyjde, Clint bude jej posledným útokom na istý čas, lebo už ju to ozaj unavovalo. Dlhé ponocovanie, namáhanie očí pri s používaní ďalekohľadu, bolesť žalúdka od množstva kofeínu… bolo to únavné.
Ale Clint možno stál za to. Nebol gej, pracoval, nemal záznam v trestnom registri, neprichytili ho pri jazde pod vplyvom omamných látok, čo bol v San Franciscu vzácny úkaz. Možno by to na ich svadbe vyznelo ako milý príbeh. Takmer si vedela predstaviť, ako Clint hovorí: „Veru som netušil, že Faith v tej chvíli parkuje pred mojím domom, popíja red bull a porušuje zákony…“
S Clintom sa zoznámila pri práci – ju si objednali ako architektku, aby navrhla malý verejný park vo štvrti Presidio. Clint bol majiteľom spoločnosti, špecializovanej na záhradnú architektúru. Spolupracovalo sa jej s ním dobre, vždy chodil načas, jeho ľudia boli rýchli, svedomití. Okrem toho Clintovi sa páčil Blue, Faithin zlatý retriever, a nevedela si predstaviť nič príťažlivejšie než muža, ktorý pokľakol a dovolil jej psovi, aby mu oblizoval tvár. Blueovi sa páčil (ale jemu sa páčil každý, bol to pes, ktorý by sa obtieral aj o nohu sériového vraha). Park pred dvoma týždňami slávnostne otvorili a po obrade ju Clint pozval na rande. Súhlasila, šla domov a začala pracovať. Starý dobrý google nenašiel pri jeho mene nijakú manželku (ani manžela). Bol tam záznam o manželstve istého Clintona Bundta z Owensu v štáte Nebraska, ale to bolo pred desiatimi rokmi a jej Clint Bundt po a) sa jej zdal primladý, aby bol ženatý desať rokov, po b) pochádzal zo Seattlu. Jeho stránka na facebooku bola výhradne pracovná. Hoci sa zmieňoval o svojom spoločenskom živote („Bol som v Oma’s na Devätnástej ulici, skvelé zemiakové placky!“), za posledných šesť mesiacov sa tam nevyskytla nijaká zmienka o manželke.
Na prvom rande sa Faith postarala, aby si ho preverili Fred a Rafael, lebo gejovia mali zvláštny radar na gejov. V utorok večer zašla s Clintom na drink a tí dvaja prišli do baru, otestovali Clinta a šli si sadnúť k stolu. Normálny chlap, napísal jej Rafael v esemeske, Fred s ním súhlasil a napísal: Hetero.
Na druhom rande (v piatok na obed) sa Clint ukázal ako šarmantný muž a prejavoval záujem, keď mu rozprávala o svojej rodine, o tom, aké to bolo byť najmladšia zo štyroch detí, o starých rodičoch, o tom, ako veľmi jej chýba otec. Clint jej zas porozprával o svojej bývalej snúbenici. Faith si svoj príbeh nechala pre seba.
Na treťom rande (v stredu večer zaujala taktiku „nechaj ho čakať, aby prejavil, nakoľko sa o teba zaujíma“) sa Clint usadil v príjemnom malom bare pri móle a znova vyhovel všetkým kritériám: obsadil jej stoličku, pochválil jej šaty, ale nie priveľmi detailne (poznámka: Pekné šaty v nej nevyvolala poplašné zvonenie, ako keby povedal: To je Bagdley Mischka? Ach, tú značku zbožňujem!). Pohládzal ju po chrbte ruky a ukradomky jej pokukoval do výstrihu, čo bolo dobré. Keď sa jej Clint spýtal, či ju môže odviezť domov, čo bola, samozrejme, šifra sexu, odmietla.
Clint prižmúril oči, akoby prijal jej výzvu. „Brnknem ti. Máš cez víkend čas?“
Prešiel ďalšou skúškou. Cez víkend voľný. Faith pocítila šteklenie v žalúdku, na štvrtom rande nebola od osemnástich rokov. „Myslím, že v piatok mám voľno,“ zamrmlala.
Stáli na chodníku, čakali na taxík a okolo nich prechádzali prúdy turistov do suvenírových obchodov, aby si kúpili mikiny, lebo sa dali oklamať, že koniec augusta v San Franciscu znamená leto. Vtedy sa k nej Clint naklonil a pobozkal ju. Bol to fajn bozk. Veľmi skúsený. Ten bozk má potenciál, pomyslela si Faith. Vtom sa z chmár dobre známej hmly vynoril taxík a Clint ho privolal.
V prípravách na štvrté rande – možno to rande, keď sa konečne vyspí s niekým iným než s Jeremym – tu teraz parkovala pred jeho domom, ďalekohľad namierený na jeho okná. Vyzeralo to, že pozerá bejzbal.
Načase zavolať sestre.
„Prešiel,“ povedala Faith namiesto pozdravu.
„Máš problém, zlato,“ odvetila Pru. „Otvor si srdce a všetky tie kecy. Už je to večnosť, čo si chodila s Jeremym.“
„Toto nemá s Jeremym nič spoločné,“ Faith si nevšímala sestrino odfrknutie. „Ale mám trochu obavy z jeho mena. Clint Bundt. Znie to akosi prudko. Clint Eastwood je v pohode, ale toto… ja neviem. Clint a Faith. Faith a Clint. Faith Bundtová.“ Neznelo to tak príjemne ako povedzme Faith a Jeremy alebo Jeremy a Faith. Niežeby silou-mocou lipla na minulosti…
„Mne sa to zdá v pohode,“ poznamenala Pru.
„Áno, lebo ty si Prudence Vanderbeeková.“
„No a…?“ zatiahla Pru milo a žula Faith do ucha.
„Clint a Faith Bundtovci. Je to trochu… mimo.“
„No dobre, tak sa s ním rozíď. Alebo ho vezmi na súd a donúť ho, aby si zmenil meno. Počuj, musím končiť. Tu na farme už máme o tomto čase večierku.“
„Okej, vystískaj za mňa deti,“ povedala Faith. „Povedz Abby, že jej pošlem link na tie topánky, na ktoré sa pýtala. A povedz Nedovi, že je stále môj drobček, hoci na papieri je už dospelý.“
„Ned!“ zakričala jej sestra. „Faith hovorí, že si stále jej drobček.“
„Juchú,“ ozval sa synovcov hlas.
„Musím ísť, kočka,“ oznámila Pru. „Počuj, prídeš na oberačku?“
„Myslím, že áno. Teraz nemám na dohľad nijaké otváranie parku.“ Hoci Faith si zarábala na živobytie ako záhradná architektka, väčšinu práce robila na počítači. Jej prítomnosť sa vyžadovala iba v poslednom štádiu prác. Okrem toho oberačka stála za to, aby sa vrátila domov.
„Super!“ potešila sa Pru. „Počuj, uber plyn, pokiaľ ide o toho chlapa, uži si to a ozvi sa. Ľúbim ťa.“
„Aj ja ťa ľúbim.“
Faith si znova logla z red bullu. Pru má pravdu. Koniec koncov jej najstaršia sestra bola šťastne vydatá už dvadsaťtri rokov. A kto iný jej mohol poradiť v srdcových záležitostiach? Keby zavolala svojej druhej sestre Honor, iba by márnila čas, tá by sa s ňou bavila, len keby volala z nemocnice. Jack bol ich brat, a teda bol v tomto smere nepoužiteľný. A otec… otec stále smútil za mamou, hoci zomrela pred devätnástimi rokmi.
Pocit viny bol až priveľmi známy.
„Toto dokážeme,“ povedala si Faith a zmenila tému. „Dokážeme sa znova zaľúbiť.
Vždy lepšie, než keby bol Jeremy Lyon jej prvou a jedinou láskou.
V spätnom zrkadle zachytila svoju tvár, ten výraz zmätku a ľútosti, ktorú vždy cítila pri spomienke na Jeremyho.
„Dočerta, Levi,“ zašepkala, „nemohol si držať zobák?“
