Život na dlh (10.časť)
Október vystriedal november a Mariana sa dostávala čoraz hlbšie do problematiky školy a študentov, medzi ktorými bola obľúbená a rovnaké sympatie k nej prechovávali aj jej kolegovia.
Do práce chodievala autobusom, ale naspäť ju väčšinou odviezol Dávid. Od tej poslednej večere si už nikam nevyšli a Marianu to trochu mrzelo. Ak mu išlo naozaj len o to, aby ju lepšie spoznal ako svoju spolupracovníčku, vyšlo mu to. No ona kdesi v hĺbke dúfala, že za jeho pozvaním bolo azda niečo viac.
V jedno slnečné popoludnie, keď ju odvážal autom domov, skrsla jej v hlave myšlienka a ľutovala, že ju to nenapadlo už skôr. „Moja mama by ťa rada spoznala. Rozprávala som jej o tebe a urobilo to na ňu dojem. Mohol by si k nám zájsť na kávu, ak sa nikam neponáhľaš,“ povedala.
„Veľmi rád,“ prikývol s úsmevom.
Keď zbadala Helena stáť Dávida vo dverách, zháčila sa. „Mariana, nepovedala si mi, že budeme mať hosťa. Keby som to vedela, urobila by som niečo pod zub!“
„Kvôli mne si nemusíte robiť starosti, naozaj,“ povedal a podal jej ruku. „Som Dávid Romančík.“
„Tušila som to,“ odvetila a veľavravne sa zahľadela na svoju dcéru. „Počula som o vás samé chvály.“
„Skutočne?“ prešiel zrakom na Marianu. Cítila, že sa červená až po korienky vlasov a nadávala si do hlupákov za to, že sa správa ako nejaká pojašená študentka. „Nech sa páči, posaď sa,“ ponúkla ho skôr, než by Helena stihla ešte čosi povedať.
S vďakou sa posadil na gauč a Mariana sa ho opýtala, čo si dá na pitie. Požiadal o kávu a Helena mu ju išla pripraviť. Mariana si k nemu sadla a povedala: „Moja mama je niekedy trochu prostoreká.“
Odpoveďou jej bol jeho úsmev. Uvedomila si, že v skutočnosti vyzerá mladšie, ako je jeho vek. „Máte to tu pekné,“ poznamenal.
„Mne sa náš byt zdá trochu ošumelý. Ale to bude asi tým, že v ňom trávim skoro celý voľný čas. Príliš som si naň privykla.“
„Vždy je to krajšie ako nablýskané vily bohatých ľudí. Ich domy na mňa pôsobia akosi neosobne.“
„Máš pravdu, tiež uprednostňujem menšie priestory, sú útulnejšie.“
Po chvíli sa do izby vrátila Helena a na podnose niesla šálky s kávou. Jednu z nich podala Dávidovi. „Prišli ste rovno z práce?“ opýtala sa.
„Áno,“ odvetil. „Priviezol som Marianu domov, a tak som prišiel, aby som vás spoznal.“
„Je to od vás milé. Musím vám poďakovať, že ste mojej dcére dali príležitosť a zamestnali ju. Po tom, čo prežila…“ zarazila sa v polovici vety. Stačilo málo a všetko úsilie by vyšlo navnivoč.
Dávid sa nechápavo pozeral z jednej na druhú, akoby čakal, ktorá z nich dopovie, čo Helena začala.
Napokon prehovorila sama Mariana: „Mama má na mysli môj pobyt v zahraničí. Obávala sa, že po rokoch strávených mimo domova sa budem ťažko prispôsobovať tunajšiemu životu.“
„Aha. Nuž, môžem vás uistiť, že hlavnú zásluhu na tom, že Mariana dostala to miesto, má najmä jej usilovnosť a práca so študentmi.“
„O tom nepochybujem,“ prisvedčila Helena. „Vždy sa vyznačovala veľkou dávkou porozumenia.“
Mariana sa cítila ako pod drobnohľadom. Neprekážalo jej, že sa bavili o nej, ale bála sa, aby sa jej mama nejako nepreriekla. Nevedela si predstaviť, ako by Dávidovi vysvetľovala, prečo mu klamala. Nebola si istá ani tým, či by bol vôbec ochotný počúvať ju.
„Dáš si ešte kávu?“ spýtala sa, keď položil na stôl prázdnu šálku.
S poďakovaním odmietol. Helena sa ho opýtala na jeho rodinu. Povedal jej, že žije so sestrou a matkou a ona poznamenala, že by niekedy mohli k nim prísť na večeru. Dávid to odobril ako skvelý nápad a sľúbil, že sa o tom doma určite zmieni.
Zakrátko sa zdvihol na odchod. Zvečerievalo sa a chcel sa dostať domov ešte pred zotmením. Mariana ho vyprevadila na ulicu. „Ďakujem za návštevu,“ povedala.
„Ja ďakujem za pozvanie.“ Na rozlúčku ju pobozkal na líce a nastúpil do auta. Zakýval jej a naštartoval. Pozerala sa za ním, až kým nezašiel za roh. Potom sa vrátila do bytu. „Je fešák,“ skonštatovala Helena, keď vošla Mariana do kuchyne, kde ona práve umývala riad.
Mariana neprítomne prikývla. Ruku si pritisla na líce a myslela na jeho bozk…
„Čo je s tebou? Si nejaká zasnená. Žeby to bolo ním?“ nadhodila.
„Netáraj,“ odvrkla. „Idem sa osprchovať,“ vyhlásila a odišla do kúpeľne. Helene sa na tvári rozhostil spokojný úsmev.
"text ešte neprešiel redakčnou úpravou"
Viac romantiky na www.kniznyweb.sk.
Vaše názory – prehľad komentárov
Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom – ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
suhlasim s nazormi co su tu… len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať… Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta…
Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti… nech uz je pondelok 🙂 ale radsej by som to mala doma… kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
chytilo ma to… (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
ohohoooo, dobreee… (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)
no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK 😀 si sikuliak, ale to my uz davno vieme… 🙂
btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
život na dlh… (Verča, 18. 06. 2009 20:19)
Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský…
Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života… Trocha romantiky, trocha detektívky… Myslím, že je to veľmi originálne.
Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!
Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života… Trocha romantiky, trocha detektívky… Myslím, že je to veľmi originálne.
Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!
