Život na dlh (11.časť)
Zobudilo ju slnko, ktoré preniklo do jej izby. Rozospato sa posadila a pozrela na hodiny na nočnom stolíku. Okamžite bola čulá. Prudko vstala a bežala do kúpelne. Ošpliechala sa vodou, pretože na nič iné nemala čas. Narýchlo si obliekla prvé, čo jej prišlo pod ruku a takto prichystaná vbehla do kuchyne. „Prečo si ma nezobudila?“ opýtala sa matky, ktorá pokrčila plecami.
„Každé ráno máš predsa nastavený budík. Myslela som, že keď nevstávaš, máš dnes azda voľno.“
Mariana si naliala kávu a na dúšok ju vypila. Ešte raz hodila krátky pohľad na hodinky, vzala si kabelku, pobozkala Helena a odišla.
Musela utekať, aby stihla autobus. Vodič ju, našťastie, videl bežať a počkal, kým nastúpila. Prerývane mu poďakovala. Sťažka si sadla na prvé voľné sedadlo a konečne si vydýchla. Dúfala, že toto chaotické ráno nebude mať žiadny vplyv na ďalší priebeh dňa. Na dnes bolo vzrušenia už dosť.
Ako kráčala po chodbe a ponáhľala sa do triedy, začula akýsi šramot. Zastala a započúvala sa. Hoci mala nutkanie pokračovať v ceste, čosi ju prinútilo zistiť, čo sa deje. Vykukla spoza rohu a zbadala, ako niekoľko žiakov vylomilo skrinku a prezerá si jej obsah. Pobúrilo ju to. Nahnevane k nim vykročila a keď počuli jej obviňujúci hlas, strhli sa. „Čo to robíte?“ Uvedomila si, že sú to tí istí študenti, ktorí vyčíňali pred pár týždňami v jedálni.
Jeden z nich pokojným hlasom odvetil: „Stratil som kľúč od skrinky, a tak sme museli vylomiť zámku.“
„Aha. A nemohli ste osloviť školníka, aby vám s tým pomohol?“
„Nechceli sme ho obťažovať, určite má veľa práce.“
Mariane sa zdalo, že sa ocitla v bezvýchodiskovej situácii, ale potom jej niečo napadlo. Ďalší z chlapcov držal v ruke akúsi malú škatuľu, ktorú len pred chvíľou vytiahli zo skrinky. „Ak je to naozaj tvoja skrinka, istotne dobre vieš, čo v nej máš, je tak? Rada by som vedela, čo je v tej škatuľke.“
„Prečo?“ zháčil sa.
„Len tak. Ukrývaš tam azda niečo, čo by som nemala vidieť?“
„To nie, ale…“
„Tak mi povedz, čo je vnútri,“ naliehala.
„Nič zaujímavé,“ povedal. „Len pár bežných vecí – nejaké perá, zošity a podobne.“
„Môžem?“ vzala do ruky škatuľu a nazrela dnu. Usmiala sa. Vytiahla z nej zopár fotiek a líčidlá. „Počula som, že niektorí chlapci sa maľujú, ale pokladala som to za výmysel. Ale ako vidím, je to pravda. Alebo je tu ešte možnosť, že to nepatrí tebe a do tej skrinky ste sa vlámali.“
Každý bol očividne zmätený a nikto nevedel, čo povedať. Mariana odložila škatuľu na pôvodné miesto a vyhlásila: „Teraz pôjdete so mnou. Som si istá, že pán riaditeľ by sa s vami veľmi rád porozprával.“
Otočila sa a všetci ju so sklonenými hlavami nasledovali až do Dávidovej kancelárie. Prekvapene zdvihol hlavu, keď do miestnosti vstúpila Mariana v sprievode štyroch chlapcov, pričom ani jeden z nich sa netváril príliš nadšene. „Ahoj,“ povedala. „Priviedla som ti zopár nespratníkov. Podarilo sa im vlámať do skrinky nejakej študentky. Som si istá, že si s nimi už poradíš.“
„Pravdaže,“ vstal. „Nechaj to na mňa.“
Mariana sa posledný raz pozrela na všetkých nešťastníkov a zvrtla sa na odchod. To, čo sa stalo, vypustila z hlavy hneď, ako vstúpila do triedy. Vrhla sa do vysvetľovania učiva a ostatné veci išli bokom.
Popoludní ju opäť Dávid odviezol domov, ale tentoraz nešiel dnu, ale ostal sedieť v aute. „Sľúbil som mame, že pôjdem na nákup,“ vysvetlil.
Prikývla. „Čo bude s tými štyrmi?“ opýtala sa, mysliac na študentov, ktorých tak nemilo prekvapila.
Dávid si vzdychol. „Dostanú napomenutie. V prípade, že sa to bude opakovať, budú podmienečne vylúčení zo školy.“
„Komu vlastne patrí tá skrinka?“ chcela vedieť zo zvedavosti.
„Lenke Šimkovej,“ odvetil a vedel, že to Marianu prekvapí.
„Prečo by chceli okradnúť práve ju? Nedáva mi to zmysel. Nezdá sa mi, že by patrila medzi ľudí s veľkým majetkom.“
Chvíľu bol ticho a potom pomaly povedal: „Je tu istá pravdepodobnosť, že sa nechceli do tej skrinky vlámať, ale niečo hľadali.“
„Čo hľadali?“
„Marihuanu. Vlani kolovali chýry, že jej otec pestuje doma túto drogu a potom ju prostredníctvom Lenky predáva deťom v škole. Možno že sa chlapci len chceli presvedčiť, či sú tie reči založené na pravde.“
„Je ťažké tomu uveriť. Pochybujem, že by Lenka bola schopná…“
„Ja takisto. Veď sa napokon žiadne z tých obvinení nedokázalo.“
Pokrútila hlavou. Bola presvedčená, že sú to iba hlúpe výmysly, ktoré slúžia na to, aby ubližovali nevinným ľuďom. Pri všetkých tých myšlienkach, ktoré sa jej preháňali hlavou, sa však neubránila podozreniu, že Igor by bol azda aj schopný… Nie, nie je to pravda, presviedčala sa v duchu. Hoci nepôsobil práve najdôveryhodnejšie, nepripadal jej ako zločinec. A tobôž nie jeho dcéra! „V každom prípade to, čo spravili, nebolo správne.“
„Súhlasím. Ostáva nám len dúfať, že sa nič podobné nezopakuje.“
Považovala ich rozhovor za ukončený. Rozlúčila sa s ním a vystúpila. Ako vždy mu ešte zamávala a išla domov.
Dávid sa javil ako spravodlivý muž a vážila si, že je vždy ochotný vypočuť si jej názory, než už sú akékoľvek. Niekedy sa jej zdalo, že celkom nesúhlasí s jej tvrdeniami, ale nijako to nedával najavo. Nechal ju vyrozprávať sa a potom v duchu zvážil všetko, čo mu povedala. Často musel uznať, že má pravdu.
Prekvapovalo ho, že sa mu čoraz viac páči. Bola jemná, ženská a v neposlednom rade aj veľmi bystrá. Mal rád inteligentné ženy.
"text ešte neprešiel redakčnou úpravou"
Viac romantiky na www.kniznyweb.sk.
Vaše názory – prehľad komentárov
Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom – ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
suhlasim s nazormi co su tu… len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať… Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta…
Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti… nech uz je pondelok 🙂 ale radsej by som to mala doma… kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
chytilo ma to… (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
ohohoooo, dobreee… (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK 😀 si sikuliak, ale to my uz davno vieme… 🙂
btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
život na dlh… (Verča, 18. 06. 2009 20:19)
Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský…
Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života… Trocha romantiky, trocha detektívky… Myslím, že je to veľmi originálne.
Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!
Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života… Trocha romantiky, trocha detektívky… Myslím, že je to veľmi originálne.
Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!