Close Menu
    Čítanie na pokračovanie

    Život na dlh 22.

    Život na dlh (22.časť)
     
    Po zaklopaní na dvere a chvíli čakania si myslela, že nie je doma, ale vtom zvnútra začula kroky. Dvere sa otvorili. „Pani Záchenská,“ povedala Lenka pokojným hlasom, akoby ju očakávala.
       „Prišla som zistiť, ako sa máš.“
       „Ujde to,“ odvetila a vpustila ju dnu.
       V kuchyni naliala obom do hrnčekov čerstvo uvarený ovocný čaj.
       „Bola za mnou tvoja mama,“ začala Mariana priamo. Na jej veľké počudovanie Lenkina tvár nenaznačovala najmenšie pocity. Akoby hovorili iba o počasí!                                                                
       Ostala ticho.
       „Nezaujíma ťa, čo mi povedala?“
       Pozrela sa na ňu. „Prečo by malo?“ odpovedala otázkou. Odrazu to nebolo to ustráchané dievča zo školských lavíc, ale dospelá osoba, ktorá statočne bojuje so životom.
       „Neviem. Možno preto, že je to tvoja matka.“
       „Bola ňou aj vtedy, keď nás opustila? Bez rozlúčky, listu na vysvetlenie, jediného slova?“
       „Bola by si radšej, keby sa nevrátila?“ opýtala sa Mariana tíško.
       Zavládlo ticho. Prešlo asi pol minúty, kým Lenka odpovedala: „Rozhodne by som sa menej trápila. Mám pocit, ako keby jej robilo radosť, že mi vždy obráti život hore nohami, keď to najmenej čakám.“
       „Osud je nevyspytateľný.“
       „Ako moja mama… Čo vám povedala?“ zaujímalo ju.
       „Mrzí ju, čo sa stalo. Dúfa, že ju vypočuješ a pochopíš jej konanie.“
       „Aké jednoduché,“ uškrnula sa, „čakať, že svojím príchodom zmaže všetky nepríjemnosti, ktoré jej odchod vyvolal. Ja jej to rozhodne neuľahčím.“
       „Chceš sa s ňou stretnúť?“
       Zasa istú dobu trvalo, kým odvetila: „Tomu sa nevyhnem.“
       „Závisí od teba, ako a či ju prijmeš späť.“
       „Keby to záviselo odo mňa, nikdy by som jej nedovolila odísť. Ale minulosť nezmením…“
       Napila sa čaju, ktorý už medzitým vychladol, ale neuvedomovala si to. Bola príliš zabratá do svojich myšlienok. Dva dni nerobila nič iné, len premýšľala, čo urobí. No napriek tomu neprišla na nič. Bola z toho nervózna a najradšej by niečo rozbila!
       „Ako keby to nestačilo, ešte s ňou prišiel aj jej milenec!“ povedala náhle.
       „Už si sa s ním stretla?“
       Pokrútila hlavou. „Ešte nie. A ani nechcem. Veď to všetko sa stalo kvôli nemu!“
       Neprotirečila jej, hoci by najradšej povedala, že na sú na to potrební dvaja. Ale to, že za vinníka označila Braňa a nie Klaudiu, bolo dobré znamenie.
       Lenke tiekli po lícach slzy. Ach, keby z nej tak vyplavili ten zármutok, nešťastie a bezradnosť, ktorá jej zožierala vnútro! Mariana jej súcitne stisla ruku. Rada by povedala niečo povzbudzujúce, ale bolo by to zbytočné. Nič ju nevytrhne z beznádeje okrem odpustenia. Hnevať sa je síce ľudské, ale odpúšťať božské… „Niekedy sa mi zdá, že vám – a aj iným – len spôsobujem starosti.“
       „Takto nehovor. To, že ti pomáhame, robíme preto, lebo to chceme. Zapamätaj si – keď si šťastná ty, sú šťastní aj všetci naokolo. A o to nám ide. Nezaslúžiš si toľké trápenie. Nikto si to nezaslúži!“ Nepovedala, že si to nezaslúži jej matka, ale Lenka pochopila, koho mala na mysli tým nikým.                                                                
       „Premysli si, čo urobíš.“
       „Veď nič iné nerobím,“ vzdychla si utrápene.
       Mariana sa smutne usmiala. „Počúvaj hlas svojho srdca. Čo ti radí?“
       Nemusela ani odpovedať. Bolo to jasné.
       „Je čas odísť,“ povedala zrazu Mariana a postavila sa. „Ďakujem za čaj.“ Zamierila von.
       „Ja ďakujem. Neviem, ako by som to sama zvládla.“
       „Si výnimočné dievča. Iste by si si poradila aj bez pomoci iných. Maj sa pekne.“
       „Dovidenia.“
       Rozhodla sa, že naspäť pôjde pešo, svieža prechádzka jej nemôže uškodiť. Hoci mesto bolo pokryté snehom, vzduch nebol až taký chladný. Počas chôdze si Mariana utriedila myšlienky a všetko si ešte raz nechala prejsť hlavou.
       V tom hlbokom zamyslení si skoro ani nevšimla, že akási známa postava vychádza z domu, kde býva Jana. Zbadala Erika, keď sa blížil k svojmu autu. „Erik!“ zavolala naňho.
       Erik sa zvedavo otočil v snahe zistiť, kto ho volá. Jeho výraz, keď zbadal Marianu, neprezrádzal žiadne emócie. Pozdravil ju s ľahkosťou, ako keby tadiaľ len náhodne prechádzal. „Ahoj!“
       „Čo tu robíš?“ opýtala sa.
       „Bol som za Janou,“ odvetil bez okolkov. „Prišiel som ju pozvať na večierok, ktorý sa u nás bude konať na Silvestra.“
       „To je milé. Iste súhlasila.“
       „Pravdaže. To, že som ťa stretol, mi padlo vhod. Aspoň môžem pozvať aj teba a tvoju matku.“
       „Ďakujem. Rady prídeme.“
       „Fajn. Uvidíme sa teda o pár dní.“ Nastúpil do auta a odišiel.
       Mariana nešla rovno domov, ako mala pôvodne v pláne, ale zašla najprv za svojou priateľkou.
       Zazvonila. „Mariana!“ prekvapila sa Jana, keď otvorila dvere.
       „Môžem s tebou hovoriť?“
       Odpoveďou jej bolo to, že Jana dokorán otvorila dvere a posunkom jej naznačila, aby vstúpila. „O čo ide?“
       „Práve som hovorila s Erikom.“
       „Bol tu,“ priznala.
       „Povedal, že ťa prišiel pozvať na večierok.“
       „Okrem iného,“ usmiala sa tajomne.
       Mariana si vzdychla. „Videla som ho už aj predtým, ako ide k tebe do bytu. Je niečo medzi vami?“ chcela vedieť.
       Jane odrazu potemneli oči a zjavil sa jej v nich bojovný záblesk. „A čo ak áno?“                                                               
       „Nezdá sa mi, že je to správne.“
       „Je to moja vec. A pokiaľ sa to nedozvie jeho žena, nič ma nemusí trápiť. A ani ju,“ pokrčila plecami.
       „Raz na to určite príde,“ povedala Mariana, ktorá vedela, že Silvia už mala isté podozrenie skôr, ako to medzi nimi zaiskrilo.
       „Taký je život,“ odvetila.
       „Život je taký, aký chceme, aby bol.“
       Jana si vzdychla. „Prišla si mi robiť kázne? Som dospelá, nepotrebujem, aby na mňa niekto dozeral.“
       „Nie, nechcem ti hovoriť, čo máš robiť. Len sa mi celkom nepozdáva tvoje konanie, to je všetko.“
       „Mrzí ma, ak som ťa sklamala. Ale na terajšej situácii nemienim nič meniť.“
       „V poriadku,“ rezignovala Mariana. „Prosím ťa aspoň o to, aby si svojím správaním nikomu neublížila.“
       Jana sa uškrnula. „Pokúsim sa. A teraz ak dovolíš, mám ešte nejaké povinnosti.“
       „Och, pravdaže. Prepáč, že som sem tak vtrhla.“ Otvorila dvere. „Maj sa pekne.“ Keď vyšla von, Jana vyzrela oknom na ulicu a pozerala sa, ako Mariana mizne v útrobách svojho domu.
     
     

    Viac romantiky na www.kniznyweb.sk.

     

    Vaše názory – prehľad komentárov
    Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
    Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom – ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
    áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
    suhlasim s nazormi co su tu… len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
    román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
    no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať… Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta…
    Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
    Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti… nech uz je pondelok 🙂 ale radsej by som to mala doma… kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
    chytilo ma to… (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
    Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
    Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
    Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
    Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
    Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
    Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
    čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
    super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
    najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
    ohohoooo, dobreee… (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK 😀 si sikuliak, ale to my uz davno vieme… 🙂
    btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
     život na dlh… (Verča, 18. 06. 2009 20:19)

    Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský…
    Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života… Trocha romantiky, trocha detektívky… Myslím, že je to veľmi originálne.
    Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!

    ešte niečo (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 16:01)

    och, zabudol som na Milenku, prepáč!!! :DD to bude buď vekom alebo slabými doptriami :DDD
    Samozrejme, že aj Tebe patrí úprimná vďaka a pripájam sa k poďakovaniu romantike :DD je fakt super!!!!

    ĎAKUJEM (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 15:58)

    Všetkým komentujúcim odvážlivcom, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, veľmi pekne ďakujem :o))) vážim si každé jedno slovíčko, posúvajú ma ďalej a podporujú ma v tom, čo robím (hoci nie vždy je všetko s kostolným poriadkom :DDDD).

    Skúsim byť trochu konkrétnejší… Budem vám tykať, snáď sa nenahneváte :DDD
    Silvia: S podobnými nedôverčivými narážkami na svoj vek sa stretávam dosť často. Spočiatku ma to iritovalo (je snáď vek podmienkou talentu?), ale teraz sa na tom len smejem, keďže ja by som reagoval rovnako :DD ale som rád, že pomaly pretŕham tú nepodarenú clonu a prenikám do domácich knižníc :DDDD díky za podporu, budem sa snažiť nesklamať Ťa:D

    Jura: Waau, som rád, že sa Ti Zradná vášeň páčila, aj mne sa celkom páči :DD tie časti musia byť krátke, inak by to celé skončilo veľmi rýchlo 😀 a koľko ich bude? to vlastne ani ja sám neviem :DD

    Sandra: Takisto ďakujem za milé slová. román by mal vyjsť zrejme na jeseň, aspoň myslím (a dúfam)

    Štefánia: Veru, aj mňa prekvapuje, akí sú ľudia v podstate nevšímaví voči našej tvorbe. Každý vraví, že na Slovensku sa nič nepíše, ale skôr je to o tom, že aj keď niekto vidí na obálke slovenské meno, pristupuje k tomu s nedôverou a radšej siahne po zahraničnom autorovi. je to škoda, je tu fakt PLNO skvelých ľudí… A ja medzi nimi :DDD ej, ale som skromný :DDD

    Verča: Prezradím Ti, že toto je ešte len rozbeh… počkaj ešte pár častí a zaručujem Ti, že sa dočkáš mnohých prekvapení :DD ďakujem ;o))

    Janka a Lenka: Ste zlaté, babenky, vrelá vďaka za priestor na prejavenie :DD

    Peťa a Katka, s vami pokecám aj osobne, takže… 😀

    Ešte raz veľká vďaka a teším sa na ďalšie Vaše komentáre… Všetky čítam a na každý rád odpoviem :o)

    MZ.

     kedy konečne? (Darina, 03. 08. 2009 18:26)

    Je to fakt skvelé čítanie. Kedy to už konečne vyjde knižne? čítat to taktopo kuskoch mi nestačí!

    Darinke… (knihovnica, 10. 08. 2009 16:25)

    Presne! Po kúskoch je to na infarkt. Keď sa človek rozbehne a začíta sa do príbehu, skončí… No všetko má svoj dôvod a my sme radi, že sa tento skvelý príbeh dostal aspoň takto na stránkach. Takže píšte komentáre… Pevne verím, že sa knihy dočkáme čoskoro…

    co dodat? (elis, 12. 08. 2009 20:41)

    Chcem len vyjadrit… Som rada ak si tento mlady autor nasiel cestu k vydavatelstvu a drzim palce nech jeho fantazia nadalej produkuje putave pribehy. Ja som svoj prvy roman napisala ako 16 rocna, no cestu k vydavatelstvu som si neprekopala, vzhladom na rozne nepriaznive okolnosti.
    …a uprimne…kritika cloveka posunie dopredu ovela viac asko same chvaly, takze mna to zatial vobec nezaujalo, nbiektore odseky som si precitala zbezne aby som zistila ci sa to konecne niekam posunulo. Zatial mi to nepride ako putave. Drzim ti palce. Elis

    odpoveď (Marek Z., 13. 08. 2009 17:11)

    Darinka, neboj sa, akonáhle budem vedieť podrobnosti o vydaní knihy, budem všetkých na tejto stránke informovať ;o))

    Elis… Tak to si ma produkciou prvého románu predbehla o rok :o)) mne sa to podarilo až v 17-tke! :o)))
    a dovol aj mne trošičku úprimnosti… s tou kritikou máš pravdu, človeka dokáže posunúť často lepšie ako chvály… no tie slová o tom, že ťa to nezaujalo, nebola kritika, ale Tvoj názor na daný román… Keby to bola (konštruktívna) kritika, mala by si prihodiť aj pár slov o tom, ako sa to dá vylepšiť, prípadne, ako by si to napísala Ty sama.

    Teším sa na ďalšie Vaše komentáre :o))

     RE….Marek (elis, 17. 08. 2009 22:23)

    Ahoj Marek. Sotva ti možem ponúknuť nejakú svoju verziu, v skutočnosti celkový príbeh mi nepríde ničím zaujímavý či napínavý. Ale to som už vyjadrila. Dokonca mám pocit, že záver je takmer jasný,(iba žeby to malo mať 400 stran a všetko sa ešte len rozvinie). Nie sú tam žiadne zvraty, či pasáže, pri ktorých by sa zatajoval dych a pri ktorých by čitateľ nechcel knihu odložiť. Ale ako sa nie nadarmo hovorí, sto ľudí, sto chutí. Patrím k čitateľom, ktorých ak kniha nechytí hneď na začiatku, tak ju odložia. Osobne od akejkoľvek knihy očakávam, že mi hneď na začiatku neponúkne verziu, ako sa skončí. Ale beriem do úvahy, že sa pravdepodobne jedná o sladký románik, ktorý nemá vyvolávať silnejšie emócie. Veď to by čitateľky potom v noci nespali….:))

    zaujímavé 🙂 (Eliška, 29. 08. 2009 19:21)

    Si šikulka! Klobúk dole…. Mladý muž v Tvojom veku a už štvrtá kniha :). Prajem veľa úspechov v záverečnom roku štúdia a aj v tvorbe. Teším sa na ďalšie knihy.

     

    Related Posts

    Add A Comment
    Leave A Reply