Close Menu
    Čítanie na pokračovanie

    Život na dlh 26.

    Život na dlh (26.časť)
     
     
    Lenka prichádzala do školy so skleslou náladou. Odjakživa ju každé ráno vozieval otec, ale už je tomu koniec. Jeho neprítomnosť si uvedomovala postupne – keď si po zobudení varila čaj, pristihla sa pri tom, ako do šálky dáva za lyžičku kávy pre otca. Alebo pripravovala večeru pre dvoch ľudí, hoci potom musela zvyšné jedlo vyhodiť. Spočiatku mala obavy, ako dokáže sama vyžiť, ale na svoje veľké prekvapenie našla v schránke vhodenú obálku s peniazmi, ktoré jej bohato stačili. Domyslela si, že jej ju tam vhodila matka, a preto sa ich nechcela ani dotknúť, ale nič iné jej neostávalo…
       Pochybovala, že o jej nešťastí sa niekto v škole vôbec dopočul. Vlastne ju to ani veľmi netrápilo. Nikdy o ňu spolužiaci neprejavovali žiadny zvýšený záujem, tak prečo by s tým začínali teraz?
       Vlasy jej trochu zvlhli od padajúceho snehu. Bola vďačná svojej prezieravosti, ktorá ju prinútila obliecť sa teplejšie ako zvyčajne. Dobre urobila, pretože dnešné ráno bolo jedným z najchladnejších tohtoročnej zimy.
       Zastala a zadívala sa na budovu, ktorá pôsobila v tomto počasí trochu bezútešným dojmom. V duchu si priznala, že škola jej počas prázdnin ani na chvíľku nechýbala. Ba čo viac, najradšej by sa tam už vôbec nevrátila. Ale vedela, že je potrebné, aby vyštudovala. Igor jej odmala prízvukoval, že vzdelanie patrí v živote človeka medzi najdôležitejšie elementy, a ona mu jeho tvrdenie nijako nevyvracala. Možno s ním aj súhlasila, ale nahlas by to nevyriekla.
       Bola rada, že prvú hodinu má s pani Záchenskou. Vedela totiž, že Lenka sa iste necíti najlepšie a preto ju pravdepodobne nebude nútiť zapájať sa do žiackych diskusií.
       Ako predpokladala, Mariana ju skutočne počas hodiny ani raz priamo neoslovila, len sa na ňu párkrát skúmavo pozrela.
       Po zvonení ju však pristavila a spýtala sa: „Ako sa máš?“
       „Dobre, ďakujem.“ Zdalo sa jej zvláštne, že ľudia väčšinou na tú otázku odpovedajú kladne, aj keď to nemusí byť pravda.
       „Doma ti nič nechýba?“ pýtala sa ďalej.
       „Nie, mám všetko, čo potrebujem.“ Okrem normálne fungujúcej rodiny…
       „Ak by sa predsa len niečo vyskytlo, pokojne mi daj vedieť,“ chytila ju súcitne za plece a vzdialila sa.
       Lenka pokrčila plecami a pobrala sa na ďalšiu hodinu.
       Mariana si zložila učebnice v zborovni a podišla k automatu. Vložila doň mince a počkala si na kávu. Sylvia požiadala o pár dní voľna. Rada by vedela, čo s ňou je. Od ich rozhovoru u nej doma sa jej ani raz neozvala. A keď jej volala, nikto jej to nedvíhal.                                                                 
       Zamyslene prešla k stolu a sadla si.
       „Ahoj, na čo myslíš?“ prisadol si k nej Dávid.
       „Len taká drobnosť… Nevieš, čo je so Silviou?“ spýtala sa.
       „Vzala si dovolenku,“ odvetil.
       „To viem. Iba sa mi to akosi nezdá, to je všetko,“ odpila si z kávy.
       „Nehľadaj za tým nič zlé. Celkom ju chápem. Ani ja by som neváhal a ostal doma ešte niekoľko dní,“ povedal unavene.
       Súhlasne prikývla. „Máš pravdu. Asi som príliš podozrievavá.“
       „Nečudujem sa. Po tom, čo si prežila, by bol podozrievavý každý.“
       Prekvapilo ju to. Odkedy sa mu zverila so svojou minulosťou, nikdy viac sa o tom nebavili. Vysvetľovala si to tým, že to najskôr pokladá za uzavretú záležitosť. Nezmohla sa na nič iné ako na slabé prikývnutie.
       Zazvonilo na hodinu, brala to ako zásah osudu. Nevedela, ako by reagovala na jeho poznámku. Odľahlo jej, keď mohla vstať a odísť.
       Deň jej ubehol pomerne rýchlo. Dávida znova stretla pri odchode domov.
       „Mariana,“ zavolal na ňu. „Ospravedlňujem sa, ak som povedal niečo nevhodné.“
       „Och, to nie,“ odvetila. „Len ma to trochu zaskočilo, nerob si pre to starosti.“
       „V poriadku. Chcem, aby si vedela, že si uvedomujem, čím si prešla, a neprekáža mi to. Mám ťa rád takú, aká si a nie preto, čo si zažila.“
       „Si úžasný,“ objala ho. „Milujem ťa.“
       „Aj ja teba. Odveziem ťa.“ Nasadli do auta a o pár minút už bola doma.
       Mamu našla v kuchyni pri umývaní riadu. „Ahoj, aký si mala deň?“
       „Ušiel. A ty?“ sadla si.
       „Ako obyčajne,“ odvetila neurčito a mávla pri tom rukou. „Na stole v obývačke máš knihu, ktorú si nedávno požičala Jana.“
       „Bola tu?“
       „Áno. Podala mi ju a hneď aj odišla.“
       Marianu zrazu napadlo, či Silviina neprítomnosť nejako nesúvisí s Janou a Erikom. Sto ráz sa v duchu napomínala, aby sa nemiešala do cudzích záležitostí, ale nebolo jej to nič platné…     „O chvíľu som späť,“ oznámila Helene a vybehla von.
       „Pomaly si pripadám ako na vrátnici,“ poznamenala Jana, keď otvorila dvere a Mariana vstúpila dnu.
       „Prečo?“
       „Len tak. Stále sem niekto chodí. Začína ma to unavovať.“
       Mariana cítila, že nápad prísť sem nebol napokon až taký zlý. „Máš nejaké starosti?“
       Jana sa zasmiala. „Zmysel pre humor ti rozhodne nechýba, to treba uznať,“ riekla uznanlivo. „Či mám starosti? S výnimkou toho, že mi dal Erik kopačky kvôli pokusu o samovraždu jeho ženy, to celkom zvládam.“
       „Čo… Silvia…“ habkala Mariana zmätene.                                                               
       „Ty o tom nevieš? Nuž, tá ženská si podrezala žily, lebo psychicky nezvládla, že ju manžel podviedol.“
       Mariana otrasene sedela a nezmohla sa na slovo. „Nemôžem tomu uveriť. Kedy k tomu došlo?“ vysúkala zo seba.
       „Dakedy minulý týždeň. Myslím, že už ju previezli domov,“ odvetila ľahostajne.
       „Muselo to byť hrozné… Vďakabohu, že prežila.“
       „Hm,“ prikývla Jana. „Erik si vstúpil do svedomia a na mňa sa vykašľal.“
       „Pochop, že manželka ho teraz potrebuje oveľa viac. Musí sa o ňu postarať.“
       „Pch,“ odvrkla pohŕdavo. „Nečudovala by som sa, keby to spravila len preto, aby si ho k sebe pripútala.“
       Mariana jej chcela protirečiť, ale sama si nebola úplne istá, či nemá Jana náhodou pravdu. Odrazu mala pocit stiesnenosti. Vstala a narýchlo sa rozlúčila.
       Nezdalo sa, že by sa Jana nad jej správaním nejako pozastavovala. Vyprevadila ju von a zaželala jej pekný zvyšok dňa.
       Mariana vyšla na ulicu a zhlboka sa párkrát nadýchla. Netušila, čo vyvolalo tento stav. Akoby sa vrátila o desať rokov dozadu a znova prežívala život po boku svojho manžela. Cítila sa rovnako v úzkych. Ale prečo?
      
     
     

    Viac romantiky na www.kniznyweb.sk.

     

    Vaše názory – prehľad komentárov
    Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
    Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom – ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.
    áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
    suhlasim s nazormi co su tu… len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
    román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
    no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať… Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta…
    Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
    Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti… nech uz je pondelok 🙂 ale radsej by som to mala doma… kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
    chytilo ma to… (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
    Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
    Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
    Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
    Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
    Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
    Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
    čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
    super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
    najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
    ohohoooo, dobreee… (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK 😀 si sikuliak, ale to my uz davno vieme… 🙂
    btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
     život na dlh… (Verča, 18. 06. 2009 20:19)

    Veľmi sa mi páči tento príbeh. Je iný, na aké som zvyknutá, ale o to viac mi príde taký ľudský…
    Žena, ktorá výjde z väzenia a snaží sa opäť začleniť do života… Trocha romantiky, trocha detektívky… Myslím, že je to veľmi originálne.
    Normálne sa začínam tešiť na pondelky na romantike!

    ešte niečo (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 16:01)

    och, zabudol som na Milenku, prepáč!!! :DD to bude buď vekom alebo slabými doptriami :DDD
    Samozrejme, že aj Tebe patrí úprimná vďaka a pripájam sa k poďakovaniu romantike :DD je fakt super!!!!

    ĎAKUJEM (Marek Zákopčan :o))), 18. 07. 2009 15:58)

    Všetkým komentujúcim odvážlivcom, ktorí sa neboja prezentovať svoj názor, veľmi pekne ďakujem :o))) vážim si každé jedno slovíčko, posúvajú ma ďalej a podporujú ma v tom, čo robím (hoci nie vždy je všetko s kostolným poriadkom :DDDD).

    Skúsim byť trochu konkrétnejší… Budem vám tykať, snáď sa nenahneváte :DDD
    Silvia: S podobnými nedôverčivými narážkami na svoj vek sa stretávam dosť často. Spočiatku ma to iritovalo (je snáď vek podmienkou talentu?), ale teraz sa na tom len smejem, keďže ja by som reagoval rovnako :DD ale som rád, že pomaly pretŕham tú nepodarenú clonu a prenikám do domácich knižníc :DDDD díky za podporu, budem sa snažiť nesklamať Ťa:D

    Jura: Waau, som rád, že sa Ti Zradná vášeň páčila, aj mne sa celkom páči :DD tie časti musia byť krátke, inak by to celé skončilo veľmi rýchlo 😀 a koľko ich bude? to vlastne ani ja sám neviem :DD

    Sandra: Takisto ďakujem za milé slová. román by mal vyjsť zrejme na jeseň, aspoň myslím (a dúfam)

    Štefánia: Veru, aj mňa prekvapuje, akí sú ľudia v podstate nevšímaví voči našej tvorbe. Každý vraví, že na Slovensku sa nič nepíše, ale skôr je to o tom, že aj keď niekto vidí na obálke slovenské meno, pristupuje k tomu s nedôverou a radšej siahne po zahraničnom autorovi. je to škoda, je tu fakt PLNO skvelých ľudí… A ja medzi nimi :DDD ej, ale som skromný :DDD

    Verča: Prezradím Ti, že toto je ešte len rozbeh… počkaj ešte pár častí a zaručujem Ti, že sa dočkáš mnohých prekvapení :DD ďakujem ;o))

    Janka a Lenka: Ste zlaté, babenky, vrelá vďaka za priestor na prejavenie :DD

    Peťa a Katka, s vami pokecám aj osobne, takže… 😀

    Ešte raz veľká vďaka a teším sa na ďalšie Vaše komentáre… Všetky čítam a na každý rád odpoviem :o)

    MZ.

     kedy konečne? (Darina, 03. 08. 2009 18:26)

    Je to fakt skvelé čítanie. Kedy to už konečne vyjde knižne? čítat to taktopo kuskoch mi nestačí!

    Darinke… (knihovnica, 10. 08. 2009 16:25)

    Presne! Po kúskoch je to na infarkt. Keď sa človek rozbehne a začíta sa do príbehu, skončí… No všetko má svoj dôvod a my sme radi, že sa tento skvelý príbeh dostal aspoň takto na stránkach. Takže píšte komentáre… Pevne verím, že sa knihy dočkáme čoskoro…

    co dodat? (elis, 12. 08. 2009 20:41)

    Chcem len vyjadrit… Som rada ak si tento mlady autor nasiel cestu k vydavatelstvu a drzim palce nech jeho fantazia nadalej produkuje putave pribehy. Ja som svoj prvy roman napisala ako 16 rocna, no cestu k vydavatelstvu som si neprekopala, vzhladom na rozne nepriaznive okolnosti.
    …a uprimne…kritika cloveka posunie dopredu ovela viac asko same chvaly, takze mna to zatial vobec nezaujalo, nbiektore odseky som si precitala zbezne aby som zistila ci sa to konecne niekam posunulo. Zatial mi to nepride ako putave. Drzim ti palce. Elis

    odpoveď (Marek Z., 13. 08. 2009 17:11)

    Darinka, neboj sa, akonáhle budem vedieť podrobnosti o vydaní knihy, budem všetkých na tejto stránke informovať ;o))

    Elis… Tak to si ma produkciou prvého románu predbehla o rok :o)) mne sa to podarilo až v 17-tke! :o)))
    a dovol aj mne trošičku úprimnosti… s tou kritikou máš pravdu, človeka dokáže posunúť často lepšie ako chvály… no tie slová o tom, že ťa to nezaujalo, nebola kritika, ale Tvoj názor na daný román… Keby to bola (konštruktívna) kritika, mala by si prihodiť aj pár slov o tom, ako sa to dá vylepšiť, prípadne, ako by si to napísala Ty sama.

    Teším sa na ďalšie Vaše komentáre :o))

     RE….Marek (elis, 17. 08. 2009 22:23)

    Ahoj Marek. Sotva ti možem ponúknuť nejakú svoju verziu, v skutočnosti celkový príbeh mi nepríde ničím zaujímavý či napínavý. Ale to som už vyjadrila. Dokonca mám pocit, že záver je takmer jasný,(iba žeby to malo mať 400 stran a všetko sa ešte len rozvinie). Nie sú tam žiadne zvraty, či pasáže, pri ktorých by sa zatajoval dych a pri ktorých by čitateľ nechcel knihu odložiť. Ale ako sa nie nadarmo hovorí, sto ľudí, sto chutí. Patrím k čitateľom, ktorých ak kniha nechytí hneď na začiatku, tak ju odložia. Osobne od akejkoľvek knihy očakávam, že mi hneď na začiatku neponúkne verziu, ako sa skončí. Ale beriem do úvahy, že sa pravdepodobne jedná o sladký románik, ktorý nemá vyvolávať silnejšie emócie. Veď to by čitateľky potom v noci nespali….:))

    zaujímavé 🙂 (Eliška, 29. 08. 2009 19:21)

    Si šikulka! Klobúk dole…. Mladý muž v Tvojom veku a už štvrtá kniha :). Prajem veľa úspechov v záverečnom roku štúdia a aj v tvorbe. Teším sa na ďalšie knihy.

    Marekovi (Eva B. B., 24. 09. 2009 18:10)

    Pred mesiacom som napísala pár slov k tvojim "slovám do vetra", ak si ich náhodou nečítal preklikni na ne, dúfam že potešia…

    Pre Elišku :o)) (Marek Z., 23. 09. 2009 21:31)

    Eliška, ďakujem za milý príspevok… Keby bol každý čitateľ taký, ako Ty, spisovateľský svet by bol hneď o niečo krajší… Budem sa snažiť Ťa nesklamať ;o)) A ručím Ti za to, že sa máš na čo tešiť :o))

     Dadke (Marek Z., 29. 09. 2009 12:05)

    Dadka, ďakujem za milý komentár, dúfam, že sa Ti potom podarilo zaspať :DDD

    veľmi pekné (Dada, 29. 09. 2009 09:52)

    včera som si v práci vytlačila všetky časti, čítala som ich skoro do polnoci, veľmi ma to zaujalo …. fakt je to veľmi zaujímavé, už teraz sa teším na pondelok držím palce, nech sa Ti darí

     

    Related Posts

    Add A Comment
    Leave A Reply