Život na dlh (9.časť)
Mariana bola po návrate z práce unavená, a preto ju príjemne prekvapila návšteva Jany, ktorá ju prišla niekam pozvať. Nebolo ju treba dvakrát prehovárať. Jej pozvanie s radosťou prijala. Oznámila mame, že odchádza a spoločne vyšli na ulicu.
„Počula som, že si si našla prácu,“ povedala Jana.
„Áno,“ prikývla. „Som profesorkou na strednej škole.“
„Fantastické,“ zvolala nadšene. „Nemala si problémy kvôli…“ nedopovedala, ale Mariana bolo jasné, čo má na mysli.
„Nemala. Vlastne som klamala. Tvrdila som, že niekoľko rokov som bola v zahraničí.“
„To bol správny ťah. Niečo také vždy zapôsobí.“
Došli k reštaurácii. Priestor, ktorý zaberala, bol veľký. Na pravej strane od vchodu sa tiahli stoly a na ľavej strane sa nachádzal malý tanečný parket, vedľa ktorého stálo zopár muzikantov. Tí sa starali o hudbu. Teraz mali krátku pauzu.
„Je tu príjemne,“ skonštatovala Mariana, keď si sadli k jednému zo stolov.
Objednali si nápoje a Jana povedala: „Neuveríš, koho som nedávno stretla!“
„Koho?“ opýtala sa so záujmom.
„Milana Krála.“
„Skutočne?“ zatvárila sa Mariana neveriaco. „Ako sa má?“
„Zdá sa, že si žije celkom dobre. Sklamalo ma jedine to, že je už ženatý. Ale keby nebol…“
„Som si istá, že by rád nadviazal na váš predchádzajúci vzťah.“
Jana a Milan chodili spolu na strednej. Nejaký čas vyzerali ako nerozlučná dvojica. „To sa skončilo už dávno,“ mávla rukou. „Ak si dobre spomínam, bolo to preto, lebo ho očaril niekto iný,“ prižmúrila oči.
„Mňa z toho nemôžeš obviňovať,“ bránila sa.
„Veď ťa ani neobviňujem. Ale zistenie, že sa mu páčiš, bolo pre mňa ozaj šokujúce.“
Mariana sa iba chápavo pousmiala. Za rozpad ich vzťahu ju netrápili ani najmenšie výčitky svedomia. Nemohla predsa za to, že sa Milanovi zapáčila.
Čašník im priniesol nápoje. „Na čo si pripijeme?“ opýtala sa Jana.
„Na naše priateľstvo,“ zahlásila Mariana a Jana sa súhlasne usmiala. Nasledovalo krátke štrngnutie a potom vypili nápoje až do dna. Mariana sa rozkašľala kvôli ostrému alkoholu, čo vyvolalo u Jany smiech. „Vidno, že si už dávno nepila.“
„Nemôžem povedať, že by mi to chýbalo,“ odvetila, premáhajúc kašeľ.
„To je samozrejmé,“ prikývla. Po krátkej odmlke povedala: „Som rada, že sme sem išli. Potrebovala som niekam vypadnúť.“ Jana pracovala ako sekretárka a často ostala v práci aj do noci.
„Mali by sme to robiť častejšie,“ podotkla Mariana. Vtom sa zháčila. Jana sa otočila, aby zistila, čo tak upútalo jej pozornosť. Pri vchode zbadala nakrátko ostrihanú mladú ženu, zavesenú do príťažlivého muža v jej rokoch. Keď uvidela Marianu, zamávala jej a vydala sa na cestu k nim.
„To je Silvia, moja kolegyňa. Jana, prosím ťa, neprezraď jej, že som bola vo väzení, nemá o tom ani tušenia.“
„V poriadku,“ odvetila.
„Ahoj, Mariana!“ zvolala Silvia, keď prišla k ich stolu. „Toto je môj manžel Erik,“ predstavila muža vedľa seba.
„Manžel?“ zopakovala Mariana prekvapene. „Nevedela som, že si vydatá!“
„Nuž, som,“ pokrčila plecami a usmiala sa. „Ak vám to nebude prekážať, radi by sme si k vám prisadli.“
„Pravdaže, nech sa páči,“ odvetila prívetivo Jana a zoznámila sa s nimi.
„Nečakala som, že by som tu našla niekoho známeho,“ podotkla Silvia a Erik súhlasne prikývol: „Svet je malý.“
„Aj vy ste učiteľ?“ zaujímala sa Mariana.
„Och, nie, vždy tvrdím, že jeden v rodine stačí,“ zasmial sa. „Som účtovník.“
„Naozaj?“ nadvihla Jana obočie. „Niekedy využijem vaše služby.“
„Bude mi potešením.“
Mariana si hneď všimla, že Erik sa Jane zapáčil. Dúfala, že sa tento večer skončí dobre. Nepáčilo by sa jej, keby sa jej dve kamarátky pohnevali kvôli mužovi jednej z nich. „Tak aj vy ste sa vybrali na večeru?“
Silvia prikývla. „Áno. Často sem chodievame. Tu sme sa totiž zoznámili, a tak nám toto miesto prirástlo k srdcu.“ Na chvíľu sa odmlčala a potom povedala manželovi: „Mariana strávila nejaký čas v Nemecku.“
„Nehovor! Boli ste tam pracovne?“
„Erik tam prežil skoro celé detstvo,“ objasnila Silvia situáciu.
„Vlastne som tam bola aj z osobných dôvodov,“ odvetila a v duchu si želala, aby sa z Janinej tváre vytratil výraz prekvapenia, ktorý sa tam objavil pri zmienke o Nemecku. Vedela totiž všetko o jej otcovi a nenapadlo jej, že pod pojmom zahraničie si vyberie práve túto krajinu. „Žije tam môj otec. Bývala som uňho.“
„Aha. Neviem ako vám, ale mne osobne viac vyhovuje tunajšie prostredie.“
„Súhlasím s vami. S týmto je neporovnateľné.“ Dúfala, že uverili jej rozprávke. Zablúdila zrakom k hudobníkom, ktorí po krátkej pauze uchopili do rúk svoje nástroje a vylúdili prvé tóny.
Erik sa nahol k svojej manželke. „Zatancuješ si so mnou?“ opýtal sa.
„Možno neskôr, ešte si chvíľu posedím,“ odvetila.
„Ja pôjdem rada,“ ozvala sa Jana. „Teda… ak to Silvii nebude vadiť,“ dodala.
„Prečo by mi to vadilo? Len pokojne choďte.“
Erik teda odviedol Janu na parket a vzal ju do náručia. „Vaša žena netancuje rada?“ spýtala sa ho.
„Chvíľu jej trvá, kým sa na to odhodlá. V týchto veciach je niekedy trochu hanblivá. Máva pocit, že sa všetky oči v miestnosti upierajú na ňu.“
Jana chápavo prikývla. Jej to predsa nijako neuškodí, práve naopak.
Mariana si všimla ustarostený výraz na Silviinej tvári. „Trápi ťa niečo?“
Vzdychla si. „Občas mám pocit, že nie som jediná žena v Erikovom živote,“ povedala na rovinu a Marianu to zarazilo. „Je veľmi atraktívny a iste priťahuje mnoho žien. Na druhej strane by nebolo správne držať ho nakrátko.“
Mariana ju súcitne potľapkala po ruke. „Máš dojem, že sú tvoje obavy opodstatnené? Možno sú len výplodom tvojej fantázie.“
Silvia sa smutne usmiala. „Bodaj by si mala pravdu. Keď som si ho brala, vedela som, že predo mnou mal veľa žien, ale neprikladala som tomu význam. Od istého času však začal chodiť domov neskôr ako zvyčajne, a tak vo mne skrslo podozrenie…“
Mariana sa musela veľmi premáhať, aby sa jej nezverila s tým, že ona zažila to isté. Ale vlastne… „Silvia, nie si sama, koho zožierali pochybnosti,“ začala.
„Ako to? Poznáš ešte niekoho iného?“
„Áno. Prežila som to isté so svojím manželom.“
„Čože? Ty… máš manžela?“
„Nie, umrel pred niekoľkými rokmi. Ale ešte pred smrťou mal zopár ľúbostných pomerov. Nijako mu neprekážalo, že o tom viem. Buď to vôbec nebral na vedomie, alebo mi to robil naschvál, aby som sa trápila.“ Uvedomila si, že keď o tom hovorí teraz, s odstupom času, necíti vo vnútri až takú bolesť ako predtým. Ba dokonca jej padlo dobre, že sa mohla niekomu zveriť.
„A ako si to s ním vydržala?“
Takmer jej povedala, že v tom čase otehotnela, ale iba by to vyvolalo ďalší rad otázok. „Dala som mu na výber,“ vravela. „Buď ja, ale ony. Voľba padla na mňa a ostala som pri ňom. Keď umrel, nemyslela som na to, že ma podvádzal. Vynáralo sa mi len to pekné, čo sme spolu prežili… aj keď toho nebolo veľa.“
„Ako umrel?“
„Zabili ho… pravdepodobne ho prepadli na ulici.“
„To je strašné! Všade striehne násilie…“
Mariana prikývla. Pozrela sa na Janu a Erika, ktorí spolu tancovali už na druhú pieseň. Vtom sa jej zahmlil zrak. Mala pocit, akoby tento okamih už kedysi zažila. V inej dobe a na inom mieste, ale predsa. Snažila sa rozpamätať, kedy to bolo a pri akej príležitosti, ale márne. Nad jej myšlienkami bol v tej chvíli rozprestretý závoj a nedokázala si na nič spomenúť.
Niečo ju však znepokojilo viac. A síce podozrievavý pohľad, ktorý Silvia hodila na tanečný parket. „Myslíš, že by tvoja priateľka bola schopná…“
„Jana? Nemyslím,“ pokrútila hlavou. Zdalo sa jej divné, že by sa z nej stala rozbíjačka manželstiev, veď ju pozná už toľko rokov! Ale ten obraz, ktorý jej neschádzal z mysle, narušil jej vnútornú rovnováhu a odrazu nebola schopná normálne uvažovať. Čo je to so mnou? pýtala sa v duchu. Nestalo sa jej to predsa prvý raz! Každý človek zažíva déja vu.
Keď doznela hudba, tancujúci sa vrátili k svojim stolom.
Jana si so smiechom sadla. Rukou si prehrabla vlasy a vydýchla si. „Tvoj manžel je skvelý tanečník,“ povedala Silvii, ktorá súhlasne prikývla. Mariana si všimla, že nasadila svoju predchádzajúcu tvár a osoba, ktorá sa jej len pred chvíľou zdôverila so svojimi obavami, akoby razom zmizla.
Pomyslela si, že by si Silvia mala s Erikom pohovoriť o tom, čo cíti, ale vzápätí si uvedomila, že to vôbec nie je také ľahké. Zdalo sa jej, že bude radšej žiť v manželstve zožierajúc sa pochybnosťami, ako by ho mala z čohosi obviniť, hoci aj nepriamo.
Mariana sa rozhodla, že sa im do toho nebude starať, pretože nemá na to právo. Jedná sa o ich súkromný život a ona v ňom nemá miesto.
Zvyšok večera prebehol v príjemnom duchu a priateľskej atmosfére.
Keď všetci napokon vychádzali na ulicu, musela si priznať, že sa celkom dobre zabávala a posedenie s priateľmi jej padlo vhod.
Viac romantiky na www.kniznyweb.sk.
áno (Jura, 02. 05. 2009 09:31)
suhlasim s nazormi co su tu… len keby neboli tie casti take kratke. a kolko ich vlastne bude? je to vcelku fajn. Inak, kto to este necital, odporucam Zrandu vasen, je to super!!!
román ešte nevyšiel (knihovnica, 01. 05. 2009 08:58)
no má výjsť vo vydavateľstve IKAR, iba my však máme jedinečnú možnosť čítať tento román v predstihu a dokonca sa k nemu môžeme vyjadrovať… Takže píšte a diskutujte, autor Marek Zákopčan, si každý komentár určite prečíta…
Super (Sandra, 01. 05. 2009 08:00)
Aj mne sa to velmi paci a tesim sa na dalsie casti… nech uz je pondelok 🙂 ale radsej by som to mala doma… kedy to vychadza knizne? alebo to uz vyslo a neviem o tom?
chytilo ma to… (knihovnica, 29. 04. 2009 09:52)
Musím priznať, že skôr skalu voda nahlodá, než ja prečítam román zo súčasnosti, ale toto ma chytilo. A súhlasím s Lenkou, že pokiaľ bude Marko takto písať, každý týždeň budeme s napätím čakať na ďalšiu časť, kým sa dozvieme, či sa Mariana rozpamätá či zabila alebo nezabila svojho muža,a dokáže sa ešte uplatniť v živote s tým cajchom vrahyne???
Super (Lenka, 29. 04. 2009 09:39)
Tak už teraz som zvedavá ako to bude pokračovať neviem či je zdrave nás všetkých takto napínať, zatiaľ ale môžem povedať, že sa príbeh rozbieha sľubne a ja sa teším na dalšie pokračovanie
Fíha, to sa mi páči (Štefánia, 05. 05. 2009 13:43)
Taký mladý chalan a taký šikovný? A vraj nemáme na Slovensku autorov. Mne sa to pomerne pozdáva, blbé je, že to musím čítať po kúskoch, celé by sa to asi vychutnávalo inak, ale chápem prečo to tak je:-) Tak sa teším.
Čoraz lepšie, (Milena, 25. 05. 2009 08:11)
čoraz lepšie,pekne sa to vyvíja, napreduje a ja ďakujem romantike, že také čosi pre nás pripravila. Držim Markovi palce, je to pekné.
super (peta, portugalsko, 08. 06. 2009 00:21)
najprv som si povedala,ze si pockam na knihu,aby som si to precitala naraz,ale neodolala som,chcela som vediet co marek pre nas opat chysta:)a nesklamal ma!marek len tak dalej!:)
ohohoooo, dobreee… (Katka-Dubko, 05. 06. 2009 18:46)
no marecku, toto som necakala, ani si sa nepochvalil :))) sa mi to paci, aj ked moj vyber knih je trosku iny, ale aj toto je OK 😀 si sikuliak, ale to my uz davno vieme… 🙂
btw, slovo ukludnit sa je spisovne? :PPP (akoby si ma nepoznal… :D)
Vaše názory – prehľad komentárov
Nie je možné! (Silvia, 29. 04. 2009 07:43)
Nie je možné, aby toto napísal 22, či koľkoročný chalan. Priznám sa, nepoznám ho, počula som to meno, ale s predsudkom – ten nemôže písať lovestorky, ktoré tak milujem, som ho pustila z druhého ucha von. Ale toto sa mi vcelku páči, som zvedavá ako sa to rozbehne, bude vyvíjať. Mladík má evidentne talent.