Zamilovali ste si nadupaný fantasy svet Sarah J. Maas? Toto je potom pre vás povinná jazda!
Začítajte sa do šiesteho pokračovania najúspešnejšej fantasy ságy súčasnosti, ktorého dej sa odohráva zároveň s piatym dielom Búrka v impériu. Znovu objavte čaro príbehov Sarah J. Maas, tak ako si ho pamätáte zo začiatku série.
Je tu Veža na úsvite.
Kapitán kráľovskej gardy Chaol Westfall bol známy svojou chrabrosťou, silou a bezpodmienečnou oddanosťou korune. No všetko sa zmenilo po zničení skleneného zámku a vyvraždení jeho mužov, hoci adarlanský kráľ ušetril jeho život. Duša sa síce časom zahojí, no jeho telo je nenapraviteľne poškodené.
Uzdravenie mu ponúkajú len legendy o tajomstvami opradených liečiteľoch v ďalekej krajine na Južnom kontinente. Nad Erileou sa však znášajú búrkové mraky, Aelin a Dorian sa nedokážu vyhnúť ničivej vojne a ich jedinú šancu na víťazstvo držia v rukách Chaol a Nesryn a ich schopnosť presvedčiť mocných pánov juhu, aby sa pridali k vojne na severe.
Caol a Nesryn sa teda doplavili do mesta bohov Anticy, aby uzavreli spojenectvo s kaganom južného kontinentu, ktorého obrovské vojská predstavujú poslednú nádej pre Erileu. Zároveň tam chcú v legendárnej veži liečiteliek požiadať o uzdravenie zranení, ktoré lord Westfall utŕžil v Riftholde. Chaol však v sebe nesie temnotu zo svojej minulosti a liečiteľka obdarená magickými schopnosťami Yrene si čoskoro uvedomí, že by ich oboch mohla pohltiť.
Južný kontinent skrýva mnohé tajomstvá, ktoré môžu mať nečakané následky pre celý svet.
Veža na úsvite je šiesta kniha úspešnej fantasy série, v ktorej sa vydáme s hrdinami za mocnými pánmi juhu. Do úchvatných miest a tajomstvami opradených hôr.
Začítajte sa do novinky Veža na úsvite
Chaol Westfall, bývalý kapitán kráľovskej stráže a teraz pobočník čerstvo korunovaného adarlanského kráľa, zistil, že jeden zvuk nenávidí viac než hociktorý iný.
Zvuk kolies.
Konkrétne ich kvílenie a škrípanie na palube lode, na ktorej sa posledné tri týždne plavil po rozbúrených vlnách. A teraz aj ich klepotanie na lesklej zelenej mramorovej podlahe a na prekrásnych mozaikách v ligotavom paláci v Antice, hlavnom meste Kaganátu južného kontinentu, ako sa táto ríša oficiálne nazývala.
Chaol nemohol robiť nič iné ako sedieť na invalidnom vozíku, ktorý sa stal jeho väzením a zároveň jediným spôsobom prepravy po svete. Preto si všímal detaily rozsiahleho paláca usadeného na vrchole jedného z mnohých kopcov v hlavnom meste. Na jeho stavbu bol použitý materiál z každej časti tejto mocnej ríše, aby si tým všetky uctili.
Vyleštené zelené podlahy, po ktorých teraz buchotal jeho vozík, boli vyťažené v lomoch na juhozápade kontinentu.
Červené stĺpy pripomínajúce hrubé stromy s najvyššími konármi podopierajúcimi kupoly vysoko nad jeho hlavou – bolo ich niekoľko a tvorili nekonečnú prijímaciu sálu – sem dopravili zo severovýchodu, kde sa rozpínali piesčité púšte.
Mozaiky prerušujúce zelený mramor poskladali remeselníci z Tigany, ďalšieho významného mesta kaganátu na pahorkatom južnom konci kontinentu. Každá mozaika predstavovala výjav z bohatej, brutálnej a slávnej minulosti ríše: storočia, ktoré strávili ako kočovníci na konských chrbtoch v trávnatých stepiach na východe kontinentu; vzostup prvého kagana, vojenského veliteľa, ktorý zjednotil roztrúsené kmene do dobyvačnej armády a vďaka svojej prefíkanosti a strategickej genialite si kúsok po kúsku podmanil celý kontinent a vytvoril obrovskú ríšu; a potom ďalšie tri storočia – storočia rozličných kaganov, ktorí rozšírili hranice svojej mocnosti, rozdelili bohatstvo zo stoviek území na kontinente, postavili nespočetné množstvo mostov a ciest, aby všetky pospájali, a vládli nad obrovským kontinentom s precíznosťou a jasnozrivosťou.
Možno mozaiky predstavovali víziu, ako mohol vyzerať Adarlan, zamyslel sa Chaol, keď sa pomedzi vytesané stĺpy a popod pozlátené kupoly ozvalo mrmlanie zvolaného dvora.
No také niečo by sa stalo iba vtedy, ak by v Adarlane nepanoval muž, ktorého ovládal démonský kráľ rozhodnutý premeniť tento svet na hostinu pre svoje pekelné hordy.
Chaol otočil hlavu, aby sa pozrel na Nesryn. Kráčala za ním s kamenným výrazom a tlačila ho vpred. Len jej tmavé oči všímajúce si každú tvár, každé okno a stĺp prezrádzali záujem o kaganovo obrovské sídlo.
Na dnešnú udalosť si odložili najlepšie oblečenie a nová kapitánka stráže bola vo svojej karmínovo-zlatej uniforme vskutku očarujúca. Chaol netušil, kde Dorian vyhrabal uniformu, ktorú aj on kedysi hrdo nosil.
Pôvodne sa chcel zaodieť do čiernej, z jednoduchého dôvodu, že farba… Nikdy sa necítil dobre vo farebnom odeve, s výnimkou červenej a zlatej, lebo tie reprezentovali jeho kráľovstvo.
No čierna sa stala farbou Erawanových, valgmi posadnutých stráží. Oni terorizovali Ri!hold v čiernych uniformách. Keď zatýkali, mučili a potom povraždili jeho mužov. A potom ich zavesili na brány paláca, aby sa hompáľali vo vetre.
Sotva sa dokázal pozrieť na antické stráže, okolo ktorých cestou sem prechádzali. Na uliciach aj v paláci stáli hrdo a ostražito s mečmi na chrbtoch a s nožmi na bokoch. Dokonca aj teraz musel premôcť nutkanie zahľadieť sa k múrom, kde boli rozostavené, presne tak, ako by aj on rozostavil svojich mužov. Kde by bezpochyby aj on stál a všetko sledoval, zatiaľ čo by prichádzali vyslanci z cudzích kráľovstiev.
Milan Buno, literárny publicista
