Tina Van der Holland
Tina Van der Holland
Ako hadí jed
Motýľ 2011
„Kto a pre koho vyrobil tento zvláštny šperk?“ pýta sa Lisa, študentka medicíny, keď sa v krypte osemstoročného hradu nájde zlatá vecička, ktorá zo všetkého najviac pripomína vnútromaternicové teliesko…
Autorka úspešného titulu „Sladký život opatrovateľky“ prichádza tentoraz s romanticko-erotickým príbehom z 13. storočia, ktorý sa však miestami mení na napínavý triler. V benátskom paláci sa totiž vynára a stráca fľaštička s hadím jedom, ktorým chce temperamentná Eliz de Brieux otráviť svoju domnelú sokyňu. Kto ju vzal a odkiaľ? Kto bude ďalšou obeťou jedu?
Aj keby sa fľaštička našla, problém by zďaleka nebol vyriešený. „Hadí jed je tu, koluje nám v žilách. Človek je schopný povzniesť sa k najkrajším výšinám lásky, umenia a vedy, ale na dne jeho duše číha krutosť, zloba a sklony k tmárstvu.“
MUDr. Radim Uzel, CSc., vysokoškolský pedagóg a riaditeľ Společnosti pro plánování rodiny a sexuální výchovu: „Tento román som prečítal takmer jedným dychom. Autorka venovala nesmiernu pozornosť štúdiu historických dokumentov, ktoré čitateľovi nepredkladá iba v nejakej popisnej vedeckej forme, ale dokázala ich aj organicky začleniť do pôsobivého príbehu. Najmä zmienky o starých antikoncepčných metódach a pôrodníckych praktikách nemajú obdobu v doteraz žiadnom populárnom historickom diele. Román tak poskytuje vzácnu symbiózu pútavej zábavy i kvalifikovaného poučenia.“
Od autorky vyšlo:
Sladký život opatrovateľky
Recenzia:
Autorka si pre svoj príbeh vybrala prekvapujúcu, až nezvyčajnú tému, s akou som sa v súčasných románoch s historickou tematikou ešte nestretla. Príbeh je propagovaný ako romanticko-erotický príbeh z 13. storočia, ale priznám sa, že som už čítala knihy s odvážnejšími a aj detailnejšími erotickými scénami, ako bola táto. Anotácia knihy je však mierne zavádzajúca a vôbec nevystihuje celý príbeh, povedala by som len jeho tretinu, čo ma dosť nemilo prekvapilo, pretože podľa nej som očakávala úplne iný dej. Napriek tomu sa príbeh číta dobre, je písaný jednoduchým, plynulým spôsobom, v ktorom nič nevyrušuje, nie sú tam prehnané, kvetnaté opisy alebo prílišné odbočovanie od témy. Postavy boli vykreslené dosť povrchne, nešli do hĺbky, nespoznala som ich detailne, ale napriek tomu boli uveriteľné správaním aj činmi. Necítila som však počas celého príbehu jeho atmosféru, nijaké čaro ma nepoháňalo otáčať stránky ďalej a ďalej a nepustiť ju z ruky, celé to síce malo dej a spád, no išlo akoby zotrvačne ďalej, lebo to muselo nejako skončiť…
Oceňujem, že si autorka dala „námahu“ s naštudovaním historických faktov, udalostí z dejín, ktoré sa skutočne v danom období odohrávali a tiež, že pri tvorbe knihy oslovila odborníkov (spomenutí na obale knihy), príbeh je tak reálnejší a uveriteľnejší.
Prekvapili ma v ňom dve veci: po prvé – postava Rogera ako muža s homosexuálnymi sklonmi a to v 13. storočí (!) a po druhé – opis dobových vymožeností, ktoré do Európy priniesli maurskí stavitelia a ich príhodné začlenenie do deja (kúrenie rozvedené po dome, vyhrievané podlahy, používanie kúpeľní a toalety).
Záver si však mohla autorka odpustiť, zdal sa mi až príliš prekombinovaný menami všetkých postáv, ktoré sa vyskytli v historickej časti príbehu, pôsobilo to až ako päsť na oko, ako sa všetci zo súčasnosti vzájomne poznali či boli prepojení rodinným putom… kniha mohla skončiť kľudne šťastným koncom Yvaina a Ráchel.
Apropo obálka knihy – skôr by som povedala, že ak bola vytvorená podľa hlavnej hrdinky, tak ňou bola Ráchel a nie krehká blondínka Alison : – )
Kniha bola zaujímavým, celkom príjemným čítaním, ale hlbší dojem vo mne nezanechala, ale ku knihe sa už druhýkrát nevrátim.
Myšlienka na záver:
“Hadí jed je tu, koluje nám v žilách. Človek je schopný povzniesť sa k najkrajším výšinám lásky, umenia a vedy, ale na dne jeho duše číha krutosť, zloba a sklony k tmárstvu.“
Moje hodnotenie: 7/10
Počet strán: 241
Vydavateľstvo: Motýľ
Rok vydania: 2011
Spracovala Barborka