Tatiana Melasová
Tovar
Marenčin 2010
Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no počas tých rokov, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu – je to kniha plná bolesti, drog, a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše.
Tatiana Melasová sa narodila v máji roku 1982. Pochádza a žije v Senci. Absolvovala Hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Od pätnástich rokov závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Tam napísala túto knihu.
„Je veľmi zaujímavé, čo všetko človek vydrží, ak nemá na výber. Doma, keď som sa pichla ihlou do prsta, išla som umrieť. Tu zo mňa spravili boxovací mech a ešte som si na to aj zvykla. Dokonca som chodila do roboty s úškrnom, akože úsmevom, aj keď som si nemohla ani sadnúť, ani ľahnúť a už vôbec nie súložiť. Na izbe som vždy myslela na jedno jediné. Pane Bože prosím ťa, nech sa rýchlo odbaví. Nebola som nikdy striktne veriaca, ale tu som fakt nevedela koho mám prosiť. Tak som sa obrátila na Boha, aj keď som s ním vždy jednala ako: „ Hej, kamoš, podaj mi pomocnú ruku a ja ti to možno niekedy oplatím.“ Asi bol na mňa dobre nasratý, lebo tá pomocná ruka nechodila. Tak som to prehodnotila a pridala som prosím. Veď na čo už myslieť, keď sa nado mnou odbavuje tlstý, mastný, odporný chlap, čo pri tom krochká ako prasa a jeho pot mi kvapkal na tvár. Mala som čo robiť, aby som si zamestnala myseľ niečím iným a Boh bol to pravé. Veď kto iný by ma už počúval?! “
Ako som už napísala v upútavke, vedela som, že drogy sú svinstvo, ale až po prečítaní tohto príbehu som pochopila aké…
Románopisci píšu vymyslené príbehy, snažia sa sprostredkovať čitateľovi nejakú spoveď, možno ovplyvnenú skutočnými udalosťami, ale životopis takéhoto rangu, nato treba mať gule! Doslova!
Prečítala som ju za dva poobedia, a až moja dcéra na tú hrôzu dorastie, dam jej ju prečítať a vlastne mali by ju čítať povinne všetci, ktorí si povedia, že idú "okoštovať" – že oni do toho svinstva nespadnú.
Melisa, autorka tejto knihy a zároveň feťáčka a prostitútka, ktorá na vlastnej koži okúsila, aké hlboké je dno človeka. Od prvého šluku v pätnástich rokoch, cez školu, ktorú dokončila až po tom, ako vŠpanielsku robila šľapku, cez morálne bahno doma na ulici, choroby, neúspešné liečenia, zdevastované telo, duša… rodina.
Priznám sa, takýmto kniham sa vyhýbam, ale táto mi už dlhšie nedala pokoj. Bola to zvedavosť, možno potreba prečítať aj niečo iné, než romantiku, ale poviem vám, už dlho… poriadne dlhomanič tak nešokovalo, roztriaslo, naplo…
Nie, túto knihu nebudem hodnotiť srdiečkami, nedá sa. Je to úplne iný kaliber, tej dievčine táto spoveď pomohla a očistila ju, nám (mne teda rozhodne) otvorila oči. A možno sa budem báť o svoje deti ešte viac, keď viem, kam to až môže zájsť. Vďakabohu aspoň za nádej, že možno sa z toho dá vymotať…