Predpokladám, že meno americkej spisovateľky Amandy Quickovej nemusím fanúšikom historických romancí nejako extra predstavovať. Už istý čas aj u nás vychádzajú jej napínavé romány z Viktoriánskeho Anglicka, pričom sa stretávajú s patričným úspechom. Tým, ktorí to náhodou nevedia, prezradím, že Amanda Quicková je len pseudonym autorky Jayne Ann Krentzovej, ktorej pravé meno preslávili zas romány zo súčasnosti.
Ja osobne som prečítal zatiaľ osem Amandiných kníh. Pri každej z nich som sa však stretol s určitými podobnými (ak nie priam rovnakými) znakmi. Niekedy mám pri nich pocit, akoby som čítal stále tú istú knihu, ale nevylučujem, že je to len môj pocit…
Tu je pár príkladov:
1. Výzor hlavných hrdinov: On je vysoký, tajomný a čiernovlasý muž, zatiaľ čo Ona je často svetlovlasá a verejne známa.
2. Hrdinka sa venuje povolaniu, ktoré jej zavše dokáže otvoriť dvere, kam by sa iní nedostali a vďaka ktorému má široké známosti (modistka – Milenka, spisovateľka napínavých románov – Beriem si ťa, Polnoc má svoju moc, platená spoločníčka – Platená spoločníčka, Snubný prstienok, fotografka – Láska na druhý pohľad). Hrdina má záhadnú minulosť, ktorú mu môže pomôcť prekonať len jeho láska. Jeho tajomnosť sa priam odráža v jeho vzhľade.
3. Pátranie po určitej veci, či už ide o denník (Polnoc má svoju moc), knihu tajných receptov (Snubný prstienok či stratené prstene (Beriem si ťa)…
4. Kdesi v zákulisí striehne vrah, ktorého totožnosť vyjde na povrch (samozrejme) až v závere, no čitateľ už pri prvom stretnutí vie, že to bude zrejme on.
5. Postavy sa dostávajú do osídiel záhadných a tajomných spoločností, kde nie je na prvý pohľad všetko s kostolným poriadkom (ústav pre výskum psychických javov – Polnoc má svoju moc, filozofia vanza z ostrova Vanzagara – Zlomyseľná vdova), múzeum voskových figurín (Vášnivý vzdor)…
6. Hrdinka má za sebou škandál, ktorý sa buď ututlal, alebo sa s ňou ťahá po celý čas.
7. Hrdinka nepochádza priamo z najvyšších kruhov, inak by si predsa nemusela zarábať na živobytie 🙂 .
Hoci to niekedy pri spätnom pohľade vyzerá tak, akoby autorka používala jednu šablónu, nedá sa povedať, že by mi to vadilo. Hoci sa jej príbehy na seba ponášajú, aj tak ostáva jednou z mojich najobľúbenejších spisovateliek.
A čo si o tom myslíte Vy? Našli by ste aj ďalšie spoločné znaky? Alebo s mojimi tvrdeniami nesúhlasíte? Stretli ste sa s niečím podobným aj pri iných autorkách?
Marek Z,