Dokonalý pár

DOKONALÝ PÁR

Dej knihy:
     Bližšie neurčená budúcnosť. Bližšie neručená krajina, ktorú celkom ovládla Spoločnosť. Cassia sa v deň svojich sedemnástych narodenín zúčastňuje partnerského banketu, na ktorom jej má byť predstavený jej životný partner vybraný Spoločnosťou.  Tak, ako tomu bolo u jej rodičov, starých rodičov a ako to chodí u všetkých mladých ľudí, ktorí dovŕšia sedemnásť rokov a rozhodnú sa zapojiť do partnerského programu a neostať slobodnými. Keď sa po chvíľke napätia, keď displej pred jej očami ostáva tmavý, na ňom objaví tvár Xandra, jej priateľa od detstva, nemôže byť šťastnejšia. Takáto situácia sa zvyčajne nestáva, ale im dvom sa stala. Nič nemôže pokaziť jej radosť až do chvíle, keď po zasunutí mikrokarty do portu zbadá na displeji inú tvár, než Xanderovu.
„Tá druhá tvár na displeji možno nič neznamenala. Možno to bola iba momentálna porucha mikrokarty. Ibaže…  Tá tvár, ktorú som videla – tá, čo nepatrila Xandrovi… Aj tú som poznala.“
Mohla sa Spoločnosť pomýliť? Je naozaj takou neomylnou, akou sa doteraz javila?
Cassina pevná dôvera v systém Spoločnosti získava prvú trhlinu. Čo ak to nebol nijaký omyl? Jej rodiaci sa vnútorný zmätok podporí aj príchod funkcionárky, ktorá jej mikrokartu vymení a káže jej o situácii nikomu nič nevravieť. Cassia sa však zverí starému otcovi, ktorý o pár dní dovŕši vek osemdesiat rokov a ten bol Spoločnosťou určený ako ideálny na ukončenie života. Už nebude môcť nikomu nič prezradiť. Cassia mu tiež povie, že ten druhý chlapec, ktorý sa objavil na jej mikrokarte, je Ky Markham a je aberant, teda človek, ktorý nie vlastnou vinou porušil základné princípy Spoločnosti, ale nechali ho žiť medzi ostatnými.
Na druhý deň jej starý otec na jeho záverečnom bankete vyjaví tajomstvo pudrenky, artefaktu z minulosti, ktorý sa v ich rodine dedí z pokolenia na pokolenie a ktorý teraz patrí Casii. Vo svojom vnútri skrýva priam poklad – ručne písanú báseň na papieri! Cassia mu sľúbi, že básne uschová, aby sa o nich nik nedozvedel.
Po smrti starého otca sa snaží žiť ako doteraz, aj keď jej veľmi chýba. Na turistike, ktorú si Cassia zvolila ako voľnočasovú letnú aktivitu, sa stretáva s Kyom. V húštine, kde ju nik nemôže vidieť, vyberá z pudrenky opäť slová písané na papieri a číta ich znova a znova neschopná sa ich nabažiť. Znejú tak nádherne! Vyruší ju praskot konárov. Nik nemôže vidieť, že ich číta! Ky jej na vrchole prvého zdolaného kopca prezradí, že ju videl, ako číta tie básne. Zrodí sa tak ich spoločné tajomstvo… spoločné priateľstvo… i niečo viac.
Cassii v hlave víri množstvo nových otázok, na ktoré však nepozná odpoveď. Je stále viac zmätená. Báseň zničila, ale slová jej ostali v pamäti. Čo znamenajú?
„Prečo mi starý otec dal tie básne? Chcel, aby som v nich našla nejaký skrytý význam? Chcel, aby som „nekráčala vo fraku“? Čo to vlastne znamená? To akože mám bojovať proti Spoločnosti? Rovnako dobre mi mohol prikázať, aby som jednoducho spáchala samovraždu. O nič iné tu totiž nešlo. Nepripravila by som sa tým o život, ale keby som sa pokúsila porušiť základné pravidlá, zobrali by mi úplne všetko – partnera, rodinu, dobré pracovné zaradenie. Neostalo by mi vôbec nič. “
Ako spoznáva Kya aj o ňom chce vedieť viac, o jeho živote predtým tam vonku, mimo Spoločnosti. Ky ju na turistike, keď obaja prídu na vrchol ako prví, učí písať. Písané písmo, ktoré už nikto v ich generácii neovláda. Cassia ho na oplátku učí báseň od starého otca. Ky jej cez svoje verše a obrázky zdeľuje svoj životný príbeh. Všetko potajomky, aby ich neprichytili. Majú niečo spoločné. Spoločné tajomstvá, o ktorých nevie nik.
Cassia si uvedomuje, že jej vzťah s Xandrom stráca na intenzite, omnoho viac ju zaujíma a priťahuje Ky. Vie, že cit, ktorý sa zrodil v jej srdci ku Kyovi je zakázaný, nedovolený. Jej partnerom bol určený Xander, ktorý od nej očakáva väčšiu blízkosť a otvorenosť v ich vzťahu.  Cassia zisťuje,  že nebude schopná cítiť ku Xandrovi niekedy niečo viac, ako len priateľstvo.
„Práve v tom bol problém nezvyčajných párov. Pridobre sme sa poznali. Cítili sme neistotu v dotykoch, videli sme si ju v očiach. Nemuseli sme špekulovať na kilometre od seba tak ako ostatné dvojice. Tie sa nevídali deň čo deň. My áno. Ale stále sme boli partneri a ešte aj vo chvíľach neporozumenia sme si perfektne rozumeli.“
Avšak vzťah medzi Cassiou a Kyom postupne silnie, napomáhajú mu aj ich spoločné výstupy na Kopec, ktorý im nakázali značiť pre budúce čistenie. V tých chvíľach sú jeden druhému bližšie ako je dovolené. Vedia, že sú sledovaní, ale chránia jeden druhého, neprezradia nič zo spoločných rozhovorov.
„Nikdy nebudeme v bezpečí,“ vyhlásil a letmo ma pohladil po tvári. „To som už pochopil. Ale verím ti. Budeme sa navzájom chrániť, ako dlho to len pôjde.“ To znamenalo, že naše bozky musia ostať iba prísľubmi, tak ako ten prvý, ktorým sa  mi dotkol líca. Naše pery sa nestretli. Aspoň nie teraz. Lebo vo chvíli, keď to urobia, sa obaja dopustíme porušenia základných princípov. Zradíme Spoločnosť a ja aj Xandra. Obaja sme to vedeli. Koľko času si ešte dokážeme ukradnúť? Koľko ho budeme mať pre seba? Lebo v Kyových očiach som jasne videla, že túži po bozku rovnako ako ja.“
Cassia podstupuje testovanie svojich schopností, aby mohla dostať dobré pracovné zaradenie, ale nevedomky svojim rozhodnutím zmení život ľuďom, ktorých ani nepozná. Medzi nimi je aj Ky. Koná v presvedčení, že mu zaisťuje lepšiu budúcnosť, nový začiatok. V hale do ktorej ju zavedú však zisťuje aj ďalšiu hroznú pravdu o praktikách Spoločnosti, a z počiatočnej trhlinky v dôvere v Spoločnosť sa stáva hlboká, dlhá brázda pochybností a otázok. No prichádza aj k niekoľkým odhaleniam, ktoré Cassia zistí. Dozvedá sa, že jej matka vie, že ľúbi niekoho iného než svojho prideleného partnera, aj keď je ním Xander a vie tiež o jej pochybnostiach o Spoločnosti… priznáva sa  Xandrovi, že ľúbi niekoho iného, že sa jej na displeji zjavil okrem neho aj niekto iný a že to bol Ky… okolnosti, udalosti, všetko sa dáva do pohybu, v Spoločnosti sa niečo deje, všimne si to Ky aj Cassia. Ubúda funkcionárov, ktorí majú dohliadať na ľudí a poriadok. Až krutá skutočnosť jedného rána ich uistí v tom, že ich dohady sú pravdivé. Kya odvádzajú preč, potajomky ako zločinca, kým sídlisko spí. Cassia pochopí, že to zapríčinila ona a Kya teraz odvádzajú kvôli jej rozhodnutiu do vonkajších provincií, na miesta nebezpečné pre takých ako ona. Ky však odtiaľ prišiel… Ostáva jej viera, že prežije a že sa jej ho tam raz podarí nájsť…

Môj názor:
     Kto by nechcel prežiť dokonalý život? Byť dokonale zdravý, mať dokonalého partnera, dokonalú prácu? Znie to lákavo, ale svet, ktorý vo svojej knihe stvoria autorka Dokonalého páru bol pre mňa skôr desivý. Veď si len predstavte, že žijete v domoch podobajúcich sa ako vajce vajcu, s portom na chodbe, cez ktorý ste sledovaní, cez ktorý komunikujete s funkcionármi Spoločnosti, cez ktorý dostávate úlohy, príkazy, oznámenia… vozíte sa vzdušnými vlakmi do vopred určenej práce, ktorú vám pridelili, nosíte normošaty ako tisíce ďalších okolo a tvoríte tak jednofarebnú masu, strava je vám prideľovaná podľa výživovej hodnoty, ktorú potrebuje vaše telo aby spoľahlivo fungovalo a viete, že zomriete v deň svojich osemdesiatych narodenín… každý večer máte večierku a platí zákaz vychádzania v noci, nosíte pri sebe tri farebné tabletky v liekovke a vaše sny sú tiež sledované… Cassia žije práve v takomto svete a všetko je pre ňu prirodzené, normálne. Až do toho osudného okamihu, ktorý všetko zmení.  
     Cassia mi bola sympatická, pretože sa postupom deja menila, dospievala. Autorka krásne vykreslila jej premenu z dievčaťa žijúceho podľa zákonov a príkazov Spoločnosti na mladú ženu, ktorej sa otvárajú oči a zisťuje, že nie všetko je skutočne dokonalé, aké im to predostiera Spoločnosť.
Pomôže jej pri tom práve Ky, chlapec, ktorý sa omylom objaví na jej displeji. Cassia sa oňho začne zaujímať viac ako by si dokázala pripustiť, poznajú sa síce z videnia, ale postupne sa spoznávajú bližšie, zisťujú, že majú veľa spoločného. Napriek tomu, že bol Cassii pridelený životný partner, zamiluje sa do Kya, a je to obojstranné. Avšak zakázané, neprípustné, pretože Ky je delikvent z vonkajších provincií, ktorí sa nemôžu zapájať do „partnerského programu“ Spoločnosti. Ale čo ak tá druhá tvár na displeji nebola len náhoda? Čo ak Spoločnosť spravila zámerne? Je to vôbec možné? Zamilovali by sa do seba aj keby Cassia nevidela na displeji Kyovu tvár?
     Ich vzájomné poznávanie sa mi páčilo, bolo také opatrné vzhľadom na neprípustnosť ich vzťahu a všadeprítomné sledovanie, bolo ako pohladenie duše, nežné, nesmelé, ale napriek tomu ich vzájomné puto bolo silné. Krásne okamihy im stvorila autorka, najmä sa mi páčilo, ako učil Ky Cassiu písať písaným písmom (viete si predstaviť, že by ste nevedeli písať rukou?) a ako jej zdeľuje svoj životný príbeh cez kresby na obrúskoch. To bolo fakt krásne romantické : )
     Ky bol zaujímavou postavou, chlapec ktorý sa snaží zapadnúť aj keď vie, že bude vždy vytŕčať, pretože je zvonku. Nenarodil sa priamo vo svete Spoločnosti a pozná svet vonku v celej jeho drsnosti, ťažkosti a nespútanosti. Aj to k nemu Cassiu priťahuje. Je skôr samotár, bez priateľov, žije v spoločenstve, ktoré sa tvári, že tam nie je, a je ticho tolerovaný. Vidí Spoločnosť inak, ako tí, ktorí v nej žijú odjakživa, vidí jej nedokonalosť a vznikajúce trhliny v systéme. Jeho predošlý život je tajomstvom, ktoré chce Cassia poznať a ktoré ju k nemu viac a viac priťahuje.
     Oproti tomu chudák Xander nedostal veľa priestoru, ale aspoň v dvoch prípadoch sa nám dostane pod kožu a ukáže svoj úprimný, čistý charakter. Cassiu má rád, poznajú sa od detstva a vyhovuje mu, že budú aj životnými partnermi. Avšak Cassia sa mu odcudzuje, vidí v ňom len priateľa z detstva. Prečo je to tak zistí až po jej priznaní… majú toho prežitého ale dosť, aby ju neprestal mať rád. Páčilo sa mi na ňom, že bol ochotný riskovať napriek tomu, že z toho nič nemal… ukryl Kyov artefakt a zohnal Cassi modré tabletky keď zistil, že odchádza. Možno dostane ešte nejaký priestor v ďalších knihách, nechám sa prekvapiť : )
Pekný bol aj vzťah Cassiných rodičov, ktorí napriek tomu, že ich dal dokopy tiež výber partnera Spoločnosťou, mali krásny vzťah, v ktorom bolo rodinné šťastie na prvom mieste, aj keď to znamenalo porušenie Pravidiel. Nedali si ho ničím zničiť, boli takými ružami medzi tŕňmi v Spoločnosti.
    
     Kniha ako úvodná časť trilógie bola vcelku čitateľná, musela som sa však zorientovať v množstve nových názvov, udalostí a činností, ktorými nás autorka bombardovala od prvej strany.
Keď som si však zvykla na nový svet, v ktorom žili hlavní hrdinovia, už sa čítala sama. Chvíľkami sa dej strašne ťahal, nič sa nedialo, ale posledných asi šesťdesiat strán to vynahradilo.
Udialo sa toľko vecí, že som sa nestíhala čudovať a chcela čítať rýchlejšie. Veľa vecí sa vysvetlilo, veľa ostalo otvorených pre ďalšiu časť.
Dokonalému páru dávam zatiaľ 3,5* z 5*, nechávam si rezervu pre dvojku (ktorá, dúfam, bude o niečo lepšia, ale zatiaľ vyšla len v češtine pod názvom Dokonalý sen).
Som úprimne zvedavá, najmä ako autorka vykreslí vonkajšie provincie, život v nich  a ako to všetko dopadne nielen s Cassiou a Kyom, ale s celou Spoločnosťou. Prežije či padne?

Myšlienka z knihy, ktorá sa mi páčila:
„Chcela som sa niečo dozvedieť o chalanovi, čo prišiel žiť medzi nás, ale pritom o sebe nikdy nerozprával. Chcela som vedieť, čo sa mu stalo. Chcela som zistiť niečo o svojom nepravom partnerovi. Teraz som však mala pocit, že tým, ako zisťujem viac o ňom, sa dozvedám viac aj o sebe samej. Nečakala som, že si zamilujem jeho slová. Nemyslela som, že sa v nich nájdem.
Keď sa zamilujete do príbehu nejakého človeka, nie je to rovnaké, ako keby ste sa zamilovali rovno doňho?“

Dokonalý sen v cz