Lord Perfect (2006)
Ideal
The heir to the Earl of Hargate, Benedict Carsington, Viscount Rathbourne, is the perfect aristocrat. Tall, dark, and handsome, he is known for his impeccable manners and good breeding. Benedict knows all the rules and has no trouble following them—until she enters his life.
Infamous
Bathsheba Wingate belongs to the rotten branch of the DeLucey family: a notorious lot of liars, frauds, and swindlers. Small wonder her husband’s high-born family disowned him. Now widowed, she’s determined to give her daughter a stable life and a proper upbringing. Nothing and no one will disrupt Bathsheba’s plans—until he enters her life…
Scandalous
Then Bathsheba’s hoyden daughter lures Benedict’s precocious nephew into a quest for a legendary treasure. To recover the would-be knights errant, Benedict and Bathsheba must embark on a rescue mission that puts them in dangerous, intimate proximity—a situation virtually guaranteed to end in mayhem—even scandal!—if anyone else were involved. But Benedict is in perfect control of events. Perfect control, despite his mad desire to break all the rules. Perfect control. Really.
Ideál
Dedič grófa z Hargate Benedict Carsington, vikomt Rathbourne, je dokonalý aristokrat. Je vysoký, tmavý a pekný a je známy svojím bezchybným správaním a dobrou výchovou. Benedict pozná všetky pravidlá a nemá problém správať sa podľa nich – pokiaľ mu nevojde do života ona.
Neslávne známa
Bathsheba Wingate patrí do zhnitej vetvy rodiny DeLuceyovcov: neslávne známych klamárov a podvodníkov. Niet divu, že urodzená rodina jej manžela ho vydedila. Teraz ovdovená Bathsheba je rozhodnutá dať svojej dcére stabilný život a správnu výchovu. Nič a nik nenaruší Bathshebine plány – až kým jej do života nevstúpi on.
Škandálni
A potom Bathshebina uličnícka dcéra naláka Benedictovho predčasne vyspelého synovca pátrať po legendárnom poklade. Ak chcú Benedict a Bathsheba dochytiť deti hrajúce sa na potulných rytierov, musia sa vybrať na záchrannú misiu, ktorá ich dostane do nebezpečnej, intímnej blízkosti – situácie, ktorá prakticky určite skončí zmätkom – ba škandálom! – ak sa do nej zapojí ešte niekto iný. Ale Benedict to všetko dokonale zvláda. Dokonale to zvláda, aj napriek tomu, že má šialenú chuť porušiť všetky pravidlá. Dokonale to zvláda. Skutočne.
Bathsheba DeLucey mala len šestnásť, keď sa zaľúbila do Jacka Wingatea, druhého syna grófa z Forsbury. Aj keď sa správala ako dáma a nikdy neurobila nič škandalózne, stačilo, že pochádzala z nesprávnej rodiny a bola teda nevhodnou nevestou. Jack si ju napriek tomu vzal a to ho stálo dedičstvo. Umrel pred troma rokmi a Bathsheba, teraz 32-ročná, žije s dcérou na pokraji chudoby a na okraji spoločnosti a živí sa ako učiteľka kreslenia. Je však rozhodnutá vydobyť pre Oliviu lepšiu budúcnosť. Problém však je, že hoci sa krv „Strašných DeLuceyovcov“ neprejavila v Bathshebe, je očividná v správaní jej dvanásťročnej dcéry. Olivia nemá žiadne škrupule pustiť sa do chlapca, ktorý jej do očí povie, čo si myslí o jej romantických snoch stať sa rytierom. A keďže sa to stane v Egyptskom múzeu, priamo pred zrakom chlapcovho strýka, lorda Rahtbourna, Bathshebina hanba je o to väčšia. Bathseba vie o lordovi Rathbournovi toho viac než dosť. Ovdoveného Benedicta Carsingtona prezývajú lord Dokonalý, pretože je vzorom slušného správania, známy poctivou prácou v parlamente a bojom proti chudobe a nespravodlivosti. Nikdy sa s ním nespájal žiadny škandál. Preto je Bathsheba veľmi prekvapená, keď ju požiada, aby dávala lekcie kreslenia Peregrinovi lordovi Lisleovi, chlapcovi, na ktorého zaútočila Olivia. Samozrejme, diskrétne. Peregrine miluje svojho strýka (manžela jeho nebohej tety), u ktorého sa mu žije oveľa lepšie ako u precitlivelých, teatrálnych rodičov, ktorí ho nevedia zvládnuť. Snaží sa byť dobrým, no neodolá, keď si s ním Olivia začne dopisovať. A táto uličnica má tajný plán: nájsť zakopaný poklad svojho prapredka, o ktorom sa hovorí, že bol pirát, a tak zbohatnúť. Darmo sa ju Peregrine snaží odhovoriť, Olivia sa rozhodne cestovať na rodinné sídlo DeLuceyovcov a tam poklad nájsť. No a zvedavý chlapec ide s ňou. Dospelým neostáva nič iné, len pustiť sa za nimi, aj keď ich spoločné cestovanie hrozí škandálom. Dúfajú, že deti chytia za pár hodín, no to podceňujú Oliviu. Niekoľkohodinová “vychádzka” sa zmení sa niekoľkodňový “výlet”, po ktorom ani Bathsheba, ani Benedict už nikdy nebudú tým, čím boli …
Sú knihy, ktoré sa vám zapáčia od prvej strany. Ďalej sú také, ktoré sa vám zapáčia, ale neskôr sa z nich vykľuje nuda. A potom sú také, o ktorých si myslíte, že “nič extra”. No potom sa rozbehnú a nepustia vás až do poslednej strany. Tak to bolo aj so mnou a Lordom Dokonalým. Dej sa najprv vlečie, no keď ujdú deti a dospelí sa za nimi pustia, chytí to spád. A keď lord Dokonalý popustí uzdu svojmu temperamentu, keď sa pustí do bitky s ožranmi, čo urazili Bathshebu a potom sa začne na plné kolo smiať, stane sa z neho ľudský, príťažlivý chlap, ktorého skrátka musíte milovať. Alebo sa mi páčil od tohto okamihu práve preto, že sa začal podobať na svojho brata Ruperta (Mr. Impossisble), ktorý si nikdy nenechá ujsť príležitosť vyhodiť z okna pár darebákov … a byť pritom pomilovaniahodný? Tak či onak, Benedict si ma získal. Trochu ma zamrzel len ten koniec, intriga troch lordov mi prišla na tie postavy dosť romantická, hlavne správanie lorda Hargatea a celkovo sa mi zdal ten koniec unáhlený, Bathsheba ani nevyzná Benedictovi lásku, len súhlasí so sobášom.
Pozn.: Veľmi sa mi páčili tieto vety: “Deti potrebujú disciplínu. Je povinnosťou rodičov presadzovať ju – a byť zato nenávidení.” Moja každodenná realita
Pozn. 2: Uvidíme, ako sa Loretta vysporiada s dospelým Peregrinom a Oliviou, pretože práve oni sú hlavnými hrdinami knihy Last Night’s Scandal, ktorá bude v predaji už v lete tohto roku.
Ukážky z knihy:
Ako sa dalo čakať, lady Ordwayová nemárnila ani minútu a hneď dala všetkým vedieť o prítomnosti Bathsheby Wingateovej na Picadilly.
Keď neskôr poobede prišiel Benedict do svojho klubu, hovorili o nej všetci.
Aj napriek tomu nebol úplne pripravený, keď sa o nej začali baviť v ten večer aj v Hargate House.
On a Peregrine sa pridali k Benedictovým rodičom, jeho bratovi Rupertovi a jeho manželke Daphne a večerali spolu.
Keď sa rodina po večeri presunula do knižnice, Benedict bol ohromený, keď počul, ako Peregrine žiada lorda Hargatea, aby sa pozrel na jeho kresby z Egyptského múzea a posúdil, či sú prijateľné alebo nie na chlapca, ktorý sa mieni stať archeológom.
Benedict akoby náhodou prešiel cez izbu, vybral posledné vydanie Štvrťročného posudku a začal v ňom listovať.
Lord Hargate zriedka plytval citmi na členov svojej rodiny. A keďže rovnako ako zvyšok Carsingtonovcov považoval Peregrina za člena rodiny, nebol taktný ani voči nemu.
„Sú hrozné,“ povedalo jeho lordstvo. „Rupert vie kresliť lepšie, a on je idiot.“
Rupert sa zasmial.
„On iba predstiera, že je idiot,“ povedala Daphne. „On sa tak hráva. Oklame hocikoho, ale ťažko uverím tomu, že oklamal vás, mylord.“
„Hrá imbecila tak úžasne a s citom, že pokojne môže byť jedným z nich,“ povedal lord Hargate. „Aj napriek tomu kreslí tak, ako by gentleman mal. Dokonca aj v Lisleovom veku mu to išlo dobre.“ Pozrel sa krížom cez miestnosť na Benedicta: „Čím ste sa zaoberali, Rathbourne, že ste nechali veci dôjsť až tak ďaleko? Ten chlapec potrebuje poriadneho učiteľa kreslenia.“
„To povedala aj ona,“ ozval sa Peregrine. „Povedala, že moje kresby nie sú ani trochu dobré. Ale ona je dievča, a ako som si mal byť istý, že o tom niečo vie?“
„Ona?“ spýtala sa lady Hargateová. Nadvihla obočie a jej tmavé oči sa zahľadeli na Benedicta.
Rupert sa naňho pozrel s rovankým výrazom, samozrejme, okrem toho úsmevu v očiach.
On a Benedict sa veľmi podobali na matku a – z diaľky – aj na seba. Ďalší traja synovia – Geoffrey, Alistair a Darius – zdedili otcove zlatohnedé oči aj vlasy.
„Dievča,“ povedal Benedict prezieravo, zatiaľ čo mu srdce prudko bilo. „V Egyptskom múzeu. Ona a Peregrine mali rozdielne názory.“ Toto by nemalo prekvapiť nikoho. Peregrine sa odlišoval názormi od všetkých.
„Má vlasy rovnakej farby ako teta Daphne a volá sa Olivia a jej matka je umelkyňa,“ Peregrine dobrovoľne hlásil. „Bola hlúpa, ale jej matka vyzerala byť rozumná.“
„Aha, tak aj matka tam bola,“ povedala lady Hargateová, stále hľadiac na Benedicta.
„Nepredpokladám, že si si všimol, či je matka pekná, Benedict,“ povedal Rupert, stelesnená nevinnosť.
Benedict vzhliadol od časopisu, tvár starostlivo prázdna, ako keby mal myseľ ešte stále zamestnanú obsahom článku. „Pekná?“ spýtal sa. „Nielen to. Mal by som povedať, že bola krásna.“ Pohľadom sa vrátil k periodiku. „Lady Ordwayová ju spoznala. Povedala, že sa volá Winshawová. Alebo Winstonová? Možno to bolo Willoughbyová.“
„To dievča povedalo, že Wingateová,“ povedal Peregrine.
Ako keby doprostred knižnice spadol meteorit.
Po krátkom tichu sa ozval lord Hargate: „Wingateová? Červenovlasé dievča? Ale to musí byť dcéra Jacka Wingatea.“
„Myslím, že by mala teraz jedenásť alebo dvanásť,“ povedala lady Hargateová.
„Viac ma zaujíma mama,“ povedal Rupert.
„Prečo ma to neprekvapuje?“ spýtala sa Daphne.
Rupert sa na ňu nevinne pozrel: „Ale Bathsheba Wingateová je slávna, láska. Je ako jedna z tých neodolateľných žien, o ktorých píše Homér, tých, ktoré lákajú námorníkov na skaly.“
„Sirény,“ povedal Peregrine. „Ale to sú mytologické stvorenia, rovnako ako morské panny. Predpokladá sa, že lákajú mužov na smrť a to pomocou hudby, čo je smiešne. Nechápem, ako môže hudba niekoho na niečo nalákať, iba ak privodiť spánok. A ešte, ak je pani Wingateová vrahyňa –„
„Nie je,“ povedal lord Hargate. „Aj keď sa to zdá nepredstaviteľné, Rupert použil metaforu. Prekvapujúco presnú.“
„Je to tragický príbeh lásky,“ povedal Rupert prekáravo.
Peregrine sa zaškaredil.
„Môžete odísť do herne,“ povedal Benedict.
Chlapca priam vystrelilo. Ako Rupert vedel, podľa Peregrina nemohlo byť nič ohavnejšie a odpornejšie než príbeh lásky, a hlavne tragický príbeh lásky.
Keď bol chlapec mimo počutia, Rupert porozprával svojej žene, ako krásna Bathsheba DeLucey očarovala druhého a obľúbeného syna grófa z Forsbury a zničila mu život. Bol to ten istý príbeh, ktorý Benedict počul v teň deň už aspoň tucetkrát. …
————
Benedict a Bathsheba opustili Londýn a snažia sa dochytiť deti. Už je hlboká noc a oni sú ešte stále na ceste.
Práve prešli cez most a vošli do úzkych uličiek v Colnbrooku. Prechádzali okolo hostincov s obvyklými názvami: Biely jeleň, Juraj. Oba boli tiché. Trochu ďalej stál neslávne známy Ostrich, v oknách sa stále svietilo. Zvuky opitého smiechu sa niesli nočným vzduchom.
Dvojkoleska bola len pár metrov od vchodu, keď sa otvorili dvere a na ulicu potkýnajúc sa vyšlo trio mužov. Jeden sa vtackal priamo koňom do cesty a padol na zem dolu tvárou. Rathbourne s ľahkosťou zastavil povoz iba kúsok od nehybného muža.
„Čo nedávaš pozor, kade ideš?“ jeden z mužov zreval a pohol sa smerom ku kamarátovi. „Mohol si ho zabiť, ty somárska hlava.“
Tretí muž sa tackavo postavil pred kone a chytil uzdu koňa na strane pohoniča: „ … to v poriadku. Nepójdu nikam.“
„Bez problémov udržím pár koní,“ povedal pokojne Rathbourne. „Urobíte lepšie, ak odstránite vášho kamaráta z cesty.“
Tretí muž srdečne vyzval Rathbourna, aby urobil niečo anatomicky nemožné.
Druhý muž sa vynasnažil. Nadvihol svojho kamaráta, ktorý bol pri vedomí iba napoly, pomohol mu z cesty a posadil ho na lavičku pred hostincom.
Zatiaľ tretí muž – očividne zabúdajúc na nepokoj zvierat – stále držal uzdu a špekuloval o Rathbournových sexuálnych nedostatkoch, jeho sympatiách k mladým chlapcom a dospelým ovciam, a o množstve škaredých a zdeformovaných mužov, o ktorých mala jeho matka dôvod veriť, že ho splodili.
Napriek provokáciám zostával Rathbourne vyrovnaným aristokratom: „Pýtam sa, či existuje niečo odpudzujúcejšie než pohľad na opilca o jednej ráno?“ prihovoril sa Bathshebe znudeným tónom.
Hlasnejšie povedal: „Skutočne sa ospravedlňujem za túto nepríjemnosť, pane. Avšak váš priateľ je už v bezpečí. Som presvedčený, že vám aj vášmu druhému priateľovi bude pohodlnejšie na lavičke. Kým sa vy traja budete osviežovať spánkom, odpraceme naše nehodné osoby z vašej blízkosti.“
Tretí muž sa ponúkol, že napchá istú časť Rathbournovho tela lordovi dolu hrdlom.
„Vyzerá to tak, že sa musím unúvať a pripomenúť vám, že je prítomná dáma,“ povedal Rathbourne.
„Ó, a aká je to krásna dáma,“ povedal Opilec číslo dva a kamaráta zanechal na lavičke. „Ja viem, aké dámy sú o takomto čase vonku, no nie?“
Neisto sa priblížil k dvojkoleske a zatváril sa, ako keby žmurkal. Teda aspoň to si myslela Bathsheba.
„Čo keby si sa vykašlala na toho starocha, aj na ten jeho naparádený povoz? Zabavíme sa tak, ako to máme najradšej. Prečo nejdeš radšej ku mne, mój krásny drozdík?“ Jednou rukou sa chytil operadla a druhou si siahol na rozkrok. „Mám tu niečo večie a silnejšie, niečo, na čom by si si mohla posedieť.“
„Nie dnes v noci,“ odvetila Bathsheba. „Bolí ma hlava.“
„Daj preč tú ruku,“ povedal Rathbourne nízkym, tvrdým hlasom.
„Áno, pane, áno, veličenstvo,“ povedal Opilec číslo dva. Pustil sa operadla a schytil Bathshebu za členok. „Aj tak sa mi viac páči totok.“
Skôr ako stihla Bathsheba zareagovať, Rathbourne sa postavil. Obišiel ju, pustil jej do lona opraty a bič, a zvalil sa na Opilca číslo dva, ktorý sa pod jeho váhou zrúbal rovno na zem. Rathbourne vstal, zodvihol ho, sotil ho na lavičku a zhodil tak na zem prvého opilca, ktorý sa pokúšal vstať.
Opilec číslo tri nechal kone tak a pustil sa za ním. Rathbourne sa zvrtol a prišiel až pred koč. Zdrapol muža za chlopne kabáta a šmaril ho o dvere hostinca.
Stalo sa to tak rýchlo, že Bathsheba ledva stihla vziať opraty a zadržať kone, a už bolo po. Dvaja muži ležali na zemi vedľa lavičky. Tretí sa pomaly zosúval na kôpku pri dverách.
Hľadela na Rathbourna.
Opätoval jej pohľad a pokrčil plecami.
Vybral sa k povozu.
Dvere hostinca sa otvorili a na ulicu sa vyvalila zberba.
———-
Vdova – grófka z Hargate chodila do postele veľmi neskoro a vstávala veľmi skoro. Jej vnúčatá vravievali, že takto sa jej darilo vedieť všetko o všetkých skôr, než sa to dozvedeli ostatní. Rozsah jej korešpodencie ďaleko presahoval korešpodenciu kráľa Juraja IV., jeho premiéra a vlády dokopy. Veľkú časť dňa trávievala v posteli, čítajúc listy a odpovedajúc na ne. Takto jej stále ostávalo dosť času na klebetenie s prateľkami (ktorých jej vnúčatá poznali ako Harpye), na hranie whistu a na terorizovanie rodiny.
V skoré pondeľňajšie popoludnie sa dostala k terorizujúcej časti svojho programu a dala poslať po svojho najstaršieho syna.
Lord Hargate ju našiel v budoári, ako tróni na kopách vankúšov a odetá ako vždy vo veľkom štýle populárnom za čias jej mladosti, čo znamenalo množstvo hodvábu, saténu a čipky, ktoré by vystačilo na obalenie Katedrály sv. Pavla zvon aj zdnu, a to dvojnásobne.
Pozdravil ju, pobozkal a práve sa jej pýtal na zdravie, keď mu zamávala pred nosom listom a povedala: „Na tie nezmysly sa vykašli. Čo sa to deje, Hargate? Môj vnuk utiekol s čiernovlasou fľandrou. Aspoň tak mi povedali. Pobil sa a urobil zo seba divadlo na ceste do Bathu.“
„Váš informátor sa mýli,“ povedal lord Hargate. „Rupert je v bezpečí v Londýne so svojou ženou. Chystajú sa vrátiť do Egypta, drahá moja. Viete veľmi dobre, že Rupert neutečie s nikým iným okrem Daphne. Je úplne –„
„Nehovorím o ňom,“ odvetila jeho mama. „Ako môžeš byť taký tupý, Ned? Vari by som sa obťažovala a posielala po teba, len aby som ti oznámila, že Rupert spravil čosi smiešne? Bolo by pravdepodobnejšie, že by som poslala po teba, ak by nejakou podivnou náhodou urobil niečo rozumné. Pokiaľ viem, urobil tak iba raz za život, a to vtedy, keď si vzal za ženu to bystré červenovlasé dievča s pekným majetkom. Keďže tento zázrak sa stal iba pred pár mesiacmi, neočakávam ďalší počas môjho života.“
„Nepochybne si teda váš informátor pomýlil jedného z mojich synov s našimi bratrancami,“ povedal lord Hargate. „Geoffrey je aj s rodinou v Sussexe na návšteve príbuzných. Alistair je v Derbyshire, kde očakáva príchod môjho vnúčaťa na svet. Darius ho šiel podporiť v jeho ťažkej hodine. Žiaden z nich nemohol byť po tieto dni v blízkosti cesty do Bathu.“
„Vynechal si jedného zo synov,“ povedala.
„Nemôžete myslieť Benedicta,“ povedal lord Hargate.
Podala mu list.
preložila a spracovala Kristína
