TAK SE DÁMA NECHOVÁ
Not Quite a Lady (2007)
Ikar, 2011
Darius Carsington, mladý přírodovědec, ale také svůdce žen a černá ovce rodiny, přijme otcovu výzvu: má zvelebit dávno zanedbané panství po vzdálené příbuzné. Netuší však, že ho na venkově čeká i seznámení s krásnou dcerou tamního souseda, lorda Lithbyho. Nikdo neví, proč se lady Charlotte stále odmítá provdat. Její děsivé tajemství bylo v bezpečí dlouhých deset let…
Not Quite A Lady
Irresistible force
Darius Carsington is a spectacularly handsome rake with a rare intelligence and no heart, a man who devides his time between bedding loose-moraled women and writting scholarly papers. He finds society´s „perfect darlings“ exceedingly boring. But there´s something intriguing, and not quite perfect, about faultless lady Charlotte Hayward. He senses a crack under her polished surface, and finding it is a challenge he can´t resist.
Immovable object
Lady Charlotte is so beautiful, charming, and gracious that no one has noticed what an expert she is at Not Getting Married. Early on, she learned a painful lesson about trust … and temptation. In the years since, she´s devoted her life to being all she ought to be – and she´s not about to let a man like Carsington entice her to do everything she shouldn´t .
A splendid collision
But the rules of attraction can easily overpower the rules of manners and morals, and sometimes even the best-behaved girl has to follow her instincts, even if it means risking it all.
Neodolateľná sila
Darius Carsington je okázalo pekný sukničkár so zriedkavou inteligenciou a žiadnym srdcom, muž, ktorý delí svoj čas medzi spávanie so ženami voľnej morálky a písanie učených dokumentov. Dievčatá, ktoré sú „dokonalými miláčikmi“ spoločnosti, považuje za nesmierne nudné. Ale na bezchybnej lady Charlotte Haywardovej je niečo neobvyklé, a nie celkom dokonalé. Cíti, že pod nablýskaným povrchom sa ukrýva trhlina a jej nájdenie je preň výzvou, ktorej nemôže odolať.
Nehybný objekt
Lady Charlotte je taká krásna, šarmantná a pôvabná, že si nikto nevšimol, aká je odborníčka na to, Ako Sa Nevydať. Skoro dostala bolestivú lekciu o dôvere… a pokušení. Odvtedy venovala celý svoj život tomu, aby bola taká, aká by mala byť – a nedovolí chlapovi ako je Carsington, aby ju nalákal robiť všetko to, čo by nemala.
Ohromná zrážka
Ale pravidlá príťažlivosti ľahko prekonajú pravidlá správania a morálky, a niekedy aj to najslušnejšie dievča musí nasledovať svoje inštinkty, aj keď to značí, že riskuje všetko, čo má.
Anotácia ma veľmi zaujala, a tak, keď som si kúpila túto knihu spolu s románom Lord of Scoundrels, vybrala som si ako prvú práve túto, ktorej názov by sa dal preložiť ako Nie celkom dáma. Začína veľmi sľubne: mladučká šľachtičná porodí nemanželské dieťa, ktorého sa hneď musí vzdať. Milenec – otec dieťaťa – je po smrti a markíz z Lithby, hrdinkin otec, nemá potuchy ani o dcérinom poklesku, ani o jej tehotenstve a pôrode. Prejde desať rokov a lady Charlotte Hayward je stále slobodná. Život jej uštedril tvrdú lekciu a ona nemá ani najmenšiu chuť vydávať sa, či znovu sa zaľúbiť. Mužom sa vyhýba ako moru – aj keď veľmi elegantne. V novom susedovi, Dariusovi Carsingtonovi, spoznáva nebezpečenstvo okamžite – najmladší syn grófa z Hargate je skrátka a jednoducho sukničkár. Dariusa Charlotte priťahuje, ale s pannou (za ktorú Charlotte považuje) sa odmieta zapliesť – je to totiž jeho pravidlo. Takže nestretávať sa by im vôbec nemalo robiť problémy. Až na to, že Charlottina nevlastná matka sa podujme pomôcť Dariusovi zrekonštruovať sídlo, ktoré kúpil vedľa Haywardovcov a tak sú stretnutia Charlotty a Dariusa na dennom poriadku. Čo sa začne diať, keď už nedokážu odolávať vzájomnej príťažlivosti… a keď na scénu prichádza chlapec, ktorý sa podobá na Charlotte a je vo veku jej strateného syna? Nuž, táto kniha má atribúty byť skvelým románom, ale bohužiaľ, niečo tomu chýba. Či to kazí veľmi suchý štýl písania (vtedy som ešte nepoznala ten, s ktorým autorka hviezdila v Lord of Scoundrels), alebo to, že sa celý román odohráva v podstate na jednom mieste. Možno to naozaj bolo hlavne v tom štýle. Občas bolo otravné čítať písanie typu: „ … povedala lady Lithby.“ „ … povedal pán Carsington.“ „ … povedala.“ „ … povedal.“ a to všetko v jednom štvorriadkovom odstavci. Ako keby Chaseová ani nepoznala iné sloveso okrem „povedať“. Niektoré dialógy boli vďaka tomuto štýlu nudné a samotný Darius bol dosť nereálny. Dáko si neviem predstaviť muža, ktorý vyzerá ako on, spáva s každou ženou, čo sa mu naďabí a hneď aj zabudne, ako sa volala, a zároveň je váženým vedcom a učencom, ktorého nadovšetko zaujíma biológia. Not Quite a Lady je pre mňa kniha, ktorá vo vás po prečítaní nezanechá negatívny, ale ani vyslovene pozitívny dojem. Nie je zlá, ale ani nie je taká, že by ste si ju pamätali na veky vekov. Skrátka priemer.
PS: Kniha je súčasťou série o bratoch Carsingtonovcoch
úryvok v češtine tu
Pozn. k českému prekladu: Chcem týmto vysloviť svoje úprimné poďakovanie a obdiv prekladateľke, ktorá namiesto toho, aby preložila autorkino monotónne „he said“, „she said“ ako „povedal“, „povedala“, si dala tú námahu a zakaždým vymyslela iné, avšak vždy príhodné sloveso. Podľa mňa išla dobrovoľne nad rámec svojich povinností a výrazne oživila štýl tejto knihy, ktorý je v origináli miestami až iritujúci. Kiežby bolo takýchto prekladateľov čo najviac! Ešte raz za všetkých čitateľov vďaka!
Kristína
