Momo je rozprávka, ktorá nastavuje zrkadlo dnešnému svetu. Prvýkrát vyšla v roku 1973. Svet vtedy nepoznal smartfóny, sociálne siete ani nekonečné zoznamy úloh v mobilných aplikáciách. Napriek tomu Michael Ende napísal príbeh, ktorý presne vystihuje problém dnešných dní. Máme stále menej času. Alebo si to aspoň myslíme. Kam sa stráca? Prečo máme pocit, že sa neustále ponáhľame? A čo všetko pritom míňame?
Práve tieto otázky sa skrývajú pod povrchom príbehu, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná detská rozprávka.
Momo je zvláštna hrdinka. Nebehá s mečom. Neovláda mágiu. Nemá ani žiadne výnimočné schopnosti v tradičnom zmysle slova. Žije v ruinách starého amfiteátra na okraji mesta, nosí obnosené šaty a vlastní len to najnutnejšie. Napriek tomu za ňou ľudia prichádzajú každý deň. Prečo?
Pretože ich počúva. Naozaj počúva.
Nie tak, ako to často robíme my, keď už v duchu premýšľame nad vlastnou odpoveďou. Nie tak, že kontrolujeme telefón alebo pozeráme cez plece na niečo zaujímavejšie. Momo venuje druhému človeku plnú pozornosť. A zrazu sa dejú zvláštne veci. Ľudia nachádzajú riešenia svojich problémov. Hádajúci sa priatelia sa zmieria. Smutní získajú nádej.
Je to jednoduché. A pritom prekvapivo silné.
Strašidelní muži v sivom
Potom sa však objavia oni. Popolavosiví muži. Na prvý pohľad nepôsobia ako klasickí rozprávkoví zloduchovia. Nemajú dračie pazúry ani temné hrady. Ich sila je oveľa nenápadnejšia. Presviedčajú ľudí, aby šetrili čas. Nezastavujte sa, nerozprávajte sa a nehrajte sa s deťmi. Nenavštevujte priateľov, ale pracujte viac, robte všetko efektívnejšie.
Znie vám to povedome?
Práve v tom spočíva genialita Endeho knihy.
Siví muži nie sú strašidelní preto, čo robia. Strašidelní sú preto, že ich argumenty dávajú zmysel. Aspoň na prvý pohľad. Až postupne si ľudia uvedomujú, že čím viac času údajne šetria, tým menej ho v skutočnosti majú.
Kniha pre deti aj dospelých
Máloktorému autorovi sa podarí napísať príbeh, ktorý funguje na viacerých úrovniach naraz. Dieťa bude sledovať dobrodružstvo odvážnej Momo, jej stretnutia s tajomným majstrom Horom či múdrou korytnačkou Kassiopeiou. Bude vnímať napätie, fantáziu a boj dobra proti zlu.
Dospelý však číta úplne inú knihu. Vidí kritiku konzumnej spoločnosti. Neustáleho výkonu a posadnutosti produktivitou. Pri niektorých scénach máte pocit, akoby Michael Ende napísal tento príbeh po týždni strávenom na dnešných sociálnych sieťach, hoci od ich vzniku ho delili desaťročia. To je na Momo fascinujúce.
Korytnačka, ktorá kradne pozornosť
Ak existuje postava, ktorú si mnohí čitatelia zapamätajú navždy, je to Kassiopeia. Malá korytnačka dokáže predvídať budúcnosť niekoľko minút dopredu a komunikuje zvláštnym spôsobom. Nie je hlučná ani okázalá, no zakaždým, keď sa objaví na scéne, akoby sa tempo knihy jemne zmenilo. Práve vďaka takýmto detailom pôsobí svet Momo živý a jedinečný.
Michael Ende mal dar vytvárať postavy, ktoré sa nezapíšu do pamäti veľkolepými činmi, ale zvláštnou atmosférou, ktorú okolo seba nesú. Napokon, spomeňte si na jeho kultový Nekonečný príbeh a jeho postavy – osamelý chalan Bastian, mladý bojovník Atrej a jeho kôň Artex, lietajúci drak Falko
Prečo sa Momo číta aj po päťdesiatich rokoch? Možno preto, že hovorí o niečom, čo sa nikdy nezmení. Každý človek dostane určitý čas. Nikto nevie, koľko ho bude mať. A každý deň sa rozhoduje, na čo ho minie. Michael Ende túto jednoduchú myšlienku premenil na jeden z najkrajších príbehov modernej detskej literatúry.
Z nemeckého originálu Momo preložil Adam Bžoch.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
