Najčastejšie si ľudia balia batoh a obúvajú vibramky s tým, že chcú tráviť pekné chvíle v lone prírody, objavovať krásne zákutia, kochať sa úchvatnými výhľadmi či navštíviť nejakú pamätihodnosť. Niekomu možno stačí, že trochu rozhýbe usedené telo a spraví čosi pre svoje zdravie. Tento najmasovejší šport môže mať aj špeciálnu pridanú hodnotu.
Ak patríme medzi hltačov kníh o slovenských povestiach, nemôžeme urobiť nič lepšie, ako si jednu z nich vziať so sebou a prečítať si ju, takpovediac, na mieste činu, čiže tam, kde sa kedysi udiala. Vtedy má literárno-turistický zážitok zvláštnu kvalitu a príťažlivosť.
Turistické Javorníky
Javorníky tvoria výraznú horskú priečku dvíhajúcu sa medzi stredným Považím a moravským Valašskom a Kysucami. Pomerne homogénna až fádna geológia tomuto pohoriu predurčila charakteristické krajinné črty. Prevažne flyšové podložie sa na povrchu odráža v oblých tvaroch reliéfu s iba sporadickým zastúpením brál.
Napriek tomu sú Javorníky turisticky príťažlivé vďaka tomu, čo sa na monotónnom flyši podarilo vytvoriť živej prírode a človeku. V minulosti sa pričinením pastierov a roľníkov vytvoria pozoruhodná krajinná mozaika lesov, lúk, polí, sadov, no najmä roztratených sídel, ktorým tu hovoria kopanice. Veľkou prednosťou javorníckej turistiky je pomerne ľahký terén, ktorý si nie veľmi zaťažuje ľudský organizmu, zato poskytuje nevídané množstvo úžasných výhľadov do poriadne vzdialených horizontov.
Literárne Javorníky
Prvá z možných takzvaných literárnych túr smeruje do širokej Púchovskej doliny, ktorá Javorníky oddeľuje od Bielych Karpát. Z Dohňan na bielokarpatskú stranu vedie náučných chodník, nás však bude viac zaujímať javornícka strana, aj keď v nej absentujú značkované turistické trasy. Cieľom sú púchovské povesti zaznamenané v knihe Milana Húževku. Nad Dohňanmi sa čnie zalesnený vrch Gýmeš, na ktorom vraj prebýval obor menom Hrb. Možno by tam bol dodnes, keby ho z prekliatia neoslobodila odvážna Ivka.
Z Gýmeša túra pokračuje po lesných cestách a chodníkoch až do Zbory. „Pomenovanie dediny začlenenej do chotára Dohňan napovedá jej väzbu na dávnu minulosť, pretože starí Slovania slovom zbor označovali kostol. V okolí sa našli viaceré slovanské hradiská, podľa povesti v jednom z nich statočná Drahomíra zachraňovala svojich súkmeňovcov pred kočovnými Uhrami. Zo Zbory je len kúsok do dediny s nezvyčajným názvom Mestečko. Leží na mieste, kde Púchovskú dolinu pretína bradlové pásmo. Nízke bradlo nad dedinou, z ktorého kus odkrojil kameňolom, nám na záver túry ponúkne ohromný výhľad na Púchovskú dolinu,“ popisuje známy cestovateľ a fotograf Ján Lacika v najnovšom čísle Krásy Slovenska, ktorých predplatné môžete teraz dať aj ako vianočný darček. Je to najdlhšie vychádzajúci slovenský časopis, ktorý ponúka množstvo tipov na výlety, túry, poznávačky, zaujímavé zákutia.
Marikovská dolina
Cieľom druhej javorníckej túry bude dlhočizná Marikovská dolina, ktorá má v talóne niekoľko náučných chodníkov, pričom jeden z nich sa výsostne venuje miestnym povestiam. V dĺžke 20 kilometrov je rozmiestnených 20 tabúľ poskytujúcich 20 krásnych príbehov, ktoré sa podarilo zozbierať Štefanovi Melišovi, veľkému znalcovi krajiny a histórie stredného Považia. Väčšina tabúľ sa nachádza na autobusových zastávkach, vďaka čomu sa núka na presun využitie miestnej autobusovej linky. Z hradskej medzi Udičou a Hornou Marikovou sa však oplatí odbočiť aj do okolitých vrchov. Jeden horský krásavec sa núka hneď nad Udičou. Na bradle Klapy nájdeme povestnú skalu Cigánku, pod ňou jaskyňu so smiešnym názvom Dzedova ric a na úpätí krajinnej dominanty sú zastávky náučného chodníka venované povestiam o Čertovom sedle a o podnikavých ľuďoch z osady Uhry, ktorým sa pošťastilo nájsť poklad. Menšiu námahu si vyžaduje výstup za povesťami obce Hatné. Na miestnom vyhliadkovom bradielku, podobnom tomu v Mestečku, bol kedysi hrádok, do ktorého sa podľa povesti vstupovalo po koženom moste. Jeho staviteľom bol pastier Gábor, odvážny záchranca spanilej devy Blaženky uväznenej na hrade zlovestným zemepánom Gymbešom. Zaujímavá je aj povesť o zmiznutom kostole.
Čudná grófka…
V Dolnej Marikovej aj na viacerých ďalších miestach sa stretneme s menom Baláži-Gáborky. Táto žena naozaj žila, a pretože pred pohodlím kaštieľa v Orlovom uprednostňovala potulky po prírode, prischla jej prezývka „javornícka Amazonka“. Podivná grófka vstúpila do viacerých miestnych povestí, ktoré opisujú jej dobrodružstvá z odvážnych potuliek. Pani Gáborka si zaumienila, že odhalí tajomstvá skrývajúce sa na vrchoch Baské, Žilín a Orgoňova Kýčera v marikovskom chotári. Na posledne menovaný sa oplatí vystúpiť, pretože na jeho vrchole je hneď niekoľko pozoruhodností. Nachádza sa tam rozhľadňa a drevená socha Orgoňa, povestného žreca, ktorý pôsobil ako posledný uctievač pohanských modiel na Považí. Možno s ním súvisia záhadné, dosiaľ nerozlúštené nápisy na pieskovcových skalkách neďaleko vrcholu.
Posvätné miesto Slovanov
Najväčšia dedina v doline je Papradno. Oplatí sa na ňu pozrieť z vtáčej perspektívy. Vyhliadku ponúka lúka pri monumentálnej soche Panny Márie. Severnejšie sa nad dolinou týči magický vrch Žiar. Pre starých Slovanov bol posvätným miestom, kde obradne spaľovali svojich mŕtvych. Podľa povesti si plní rovnaké poslanie ako legendárne Sitno, tiež v sebe skrýva ukryté vojsko čakajúce na okamih, keď treba ratovať ľudí z Považia. Do blízkosti Žiaru sa dostaneme po prístupovej ceste do horskej osady Podžiar. Podmanivé zoskupenie ľudových stavieb je ideálne miesto na prečítanie si povesti o trojhlavom šarkanovi Muromarovi prebývajúcom v útrobách Žiaru.
Prečítajte si viac o literárnej prechádzke v Javorníkoch, aj ďalšie zaujímavé články o Slovensku v časopise Krásy Slovenska.
Zdroj a foto: Ján Lacika, Krásy Slovenska
