Lucia Sasková má rada témy, ktoré idú pod kožu. V novinke Dokonalá sa vracia k narušenej psychike, traumatickému detstvu, potláčaným emóciám a k ľuďom, ktorých nemožno jednoducho rozdeliť na dobrých a zlých. Je to psychologická sonda, ktorá vami pomaly preniká.
Hlavná hrdinka nemá meno. Nie je to náhoda. Akoby tým autorka naznačovala, že podobných ľudí možno stretávame častejšie, než si myslíme.
„Ja som dokázala žiť život bez života. Usmievať sa bez emócií, plakať bez sĺz…“
Práve touto myšlienkou autorka vystihla svoju hrdinku možno presnejšie než niekoľkostranovým opisom. Je to žena, ktorá prežila detstvo v rodine poznačenej alkoholom, násilím a stratou. Smrť brata, jediného človeka, ku ktorému cítila skutočné puto, akoby definitívne vypla všetko, čo ju robilo človekom.
Neplače. Neteší sa. Nepotrebuje blízkosť.
Aspoň si to myslí.
Na povrchu pôsobí dokonalo. Má svoj systém, pravidlá a presne vie, čo robiť, aby nikto nespoznal jej skutočnú tvár. Lenže masky majú jednu nepríjemnú vlastnosť – čím dlhšie ich nosíte, tým viac zabúdate, kto ste pod nimi. A presne s touto myšlienkou sa román pohráva.
Tri tváre každého človeka
V rozhovore pre podcast Knižný kompas Lucia Sasková prezradila zaujímavú vec. Názov knihy nevymyslela na začiatku, ale až po dopísaní rukopisu. „Každý človek podľa mňa trošičku nosí takú tú masku dokonalosti aspoň pred ostatnými ľuďmi. Táto hrdinka ju nosila prakticky stále. Kryla ňou niečo, čo vôbec dokonalé nie je,“ tvrdí.
Autorka pripomína známu myšlienku o troch tvárach človeka – jednej pre cudzích ľudí, druhej pre rodinu a priateľov a tretej, ktorú poznáme iba my sami. Práve tá posledná je v románe najdôležitejšia. Čitateľ postupne sleduje, ako jednotlivé vrstvy padajú a ako sa obraz hlavnej postavy mení. Neraz si poviete, že ste ju už konečne pochopili. O pár strán neskôr zistíte, že ste sa mýlili.
Vypočujte si rozhovor s Luciou v knižnom podcaste:
Dá sa odstrihnúť od emócií?
Jedna z najzaujímavejších tém knihy je až nepríjemne jednoduchá.
Čo ak by sme prestali cítiť?
Hrdinka tvrdí: „Emócie spôsobujú iba problémy a ja som sa po tom všetkom rozhodla vyhýbať sa im najviac, ako sa len dá.“
Na prvé počutie to znie cynicky. Lenže keď spoznáte jej minulosť, zrazu tá veta dostáva úplne inú váhu. Je vôbec možné takto fungovať?
„Existuje to. Je to diagnostikovaná psychická porucha. Mňa však zaujímalo najmä to, ako veľmi dokáže traumatické detstvo ovplyvniť psychiku človeka v dospelosti,“ vysvetľuje Lucia Sasková.
A práve tu je sila celej knihy.
Autorka nehľadá lacné ospravedlnenia. Netvrdí, že zlé detstvo automaticky vytvorí zlého človeka. Skôr čitateľa núti premýšľať. Čo ak by sa hlavná hrdinka narodila do inej rodiny? Čo ak by namiesto alkoholu zažívala lásku? Čo ak by mala rodičov, ktorí by ju objali namiesto toho, aby ju zraňovali? Na podobné otázky si musí odpovedať každý sám.
Dokonalá nie je ľahké čítanie. A to je dobre
Dokonalá nie je kniha, ktorú zhltnete počas popoludnia pri bazéne a večer na ňu zabudnete. Vyžaduje pozornosť. Občas spomalí. Namiesto akcie ponúka vnútorné monológy a psychologické vrstvenie postáv. Niektorým čitateľom môže práve toto tempo prekážať.
Lenže Sasková hrá inú hru.
Napätie nevzniká z otázky, čo sa stane. Skôr z toho, čo sa odohráva v hlave hlavnej postavy. Je to podobné ako sledovať zamrznuté jazero. Na povrchu je pokoj. Viete však, že pod ľadom sa pohybuje silný prúd.
A keď sa napokon objaví muž, ktorý je jej úplným protikladom, začne sa celý starostlivo vybudovaný systém rozsypávať. Práve tieto momenty patria k najsilnejším v knihe, pretože ukazujú, že aj človek, ktorý roky odmieta city, pred nimi nemusí utekať naveky.
Pozrite si video s Luciou Saskovou:
Lucia Sasková zostáva verná sama sebe
Autorka už roky patrí medzi slovenské spisovateľky, ktoré sa neboja vstupovať do psychologicky náročných tém. Ani tentoraz nesiahla po jednoduchých odpovediach. Na otázku, či bolo náročné písať z pohľadu ženy, ktorá svet vníma úplne inak ako väčšina ľudí, odpovedala s úsmevom: „Každá postava, ktorá rozmýšľa inak ako bežní ľudia, je pre mňa výzvou. A priznám sa, túto výzvu som si naozaj užila.“
Je to cítiť. Hrdinka nepôsobí ako literárny experiment. Má vlastný hlas, vlastnú logiku aj vlastné pravidlá. Nemusíte s ňou súhlasiť. Dokonca vám môže byť miestami nepríjemná. Napriek tomu jej budete veriť.
Nie každý román potrebuje veľké finále, aby naň človek nezabudol. Niekedy stačí jediná veta, ktorá sa usadí v hlave a vracia sa ešte o niekoľko dní. Dokonalá je presne taký prípad.
Je to príbeh o traumách, ktoré nezmiznú len preto, že o nich prestaneme hovoriť. O maskách, ktoré si nasadzujeme každý deň. A tiež o otázke, ktorú si možno po dočítaní položíte aj vy: Koľko z našej osobnosti tvoríme my sami a koľko vytvorilo detstvo, ktoré sme si nikdy nevybrali?
Milan Buno, knižný publicista
